Priemysel, energetika, doprava a ťažba nerastných surovín, majú okrem hospodárskeho významu značne negatívny vplyv na krajinno-prírodné prostredie v katastrálnom území obce a jej blízkom okolí. Obec leží na území CHKO Horná Orava, ktorý sa vyznačuje väčšou alebo menšou variabilitou prírodných a antropogénnych javov, čo závisí od jeho geologických, geomorfologických a iných pomerov. CHKO charakterizuje značná pestrosť prírodných hodnôt, ale aj rôznorodé spôsoby jeho hospodárskeho využitia. Prítomnosť CHKO a potreba zvýšenej ochrany územia ovplyvňuje zákonite aj spoločensko-hospodársku činnosť v obci Hladovka, ktorá sa prejavuje hlavne v možnosti zakladania len ekologicky nezávadných prevádzok a obmedzených možnostiach hospodárskeho využívania okolitých lesných porastov, vodných tokov a okolitej pôdy. Chránené územie má celkovú rozlohu 70 332,51 ha. Úlohou správy CHKO Horná Orava, ktorá má sídlo v Námestove, je komplexne riešiť otázku zachovania a zveľaďovania hornooravskej krajiny. Toto chránené územie na rozdiel od iných nemá ochranné pásmo, ale je rozdelené na štyri podoblasti s diferencovanými ochrannými podmienkami podľa prírodných daností, osobitostí a stupňa zachovalostí jednotlivých lokalít, ktoré sú na základe kvalitatívnych zhodností združené do príslušných krajinných celkov v rámci jednotlivých podoblastí.

Starostlivosť o územie
Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno – historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie je v súčasnosti upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

Územno - plánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v obci.

Ochrana ovzdušia
Na ochranu ovzdušia v obci pred potenciálnymi a reálnymi zdrojmi znečistenia slúži zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov. Upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a spôsobom obmedzenia následkov znečisťovania. V zákone sú definované znečisťujúce látky, zdroje znečisťovania, povinnosti právnických a fyzických osôb ako aj prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia, poplatky a pokuty za znečisťovanie ovzdušia. Definované sú veľké zdroje znečistenia ovzdušia ako technologické celky so súhrnným tepelným výkonom 50 MW alebo vyšším.

Z hľadiska znečistenia ovzdušia sú najväčšími zdrojmi automobilová doprava, nakoľko obec leží na cestnom ťahu Slovensko - Poľsko s hraničným prechodom Suchá Hora. Negatívny vplyv cestnej dopravy sa okrem zásahov pri stavbe a rekonštrukciách ciest prejavujú hlavne v podobe výfukových plynov a posypových materiálov v zimnom období. K hlavným zdrojom znečistenia priamo v intraviláni obce možno zaradiť hlavne v zimných mesiacoch domácnosti vykurované fosílnymi palivami.       

Odpadové hospodárstvo
Základným právnym predpisom pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi je zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2001. Jedným zo základných nástrojov stratégie hospodárenia s odpadmi je vypracovanie „Programov odpadového hospodárstva“. Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky vypracováva Ministerstvo životného prostredia a následne krajský úrad, samosprávny kraj, obec a pôvodca odpadu. Nasledujúca tabuľka prezentuje príjmy a výdavky obce so zabezpečením odvozu a likvidácie komunálneho odpadu.

V sledovanom období bol vývoj príjmov a výdavkov z odvozu a likvidácie komunálneho odpadu rovnomerný. Od roku 2002 do roku 2006 stúpol objem príjmov v tejto oblasti o 19,1 %. V prípade výdavkov to bolo 36,9 %. V prípade, že sa doterajší vývoj zachová, nemožno predpokladať dosiahnutie ekonomickej rentability z poskytovania uvedenej služby.

Mimoriadne nepriaznivý je súčasný stav vo využívaní a likvidácii tuhého komunálneho odpadu. Jednou z ciest ako by mohla obec uvedený problém riešiť je efektívnejší separovaný zber, ktorý v súčasnosti uskutočňuje. So separáciou odpadu začala obec už v roku 2004, kedy sa jej podarilo vyseparovať 10 ton TKO. Odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu zabezpečujú Technické služby mesta Ružomberok.

Do budúcnosti plánuje obec zabezpečiť efektívnejšiu separáciu komunálneho odpadu, čo by pozitívne vplývalo na znižovanie zaťaženosti obecného rozpočtu, ako aj životné prostredie.

Lesné hospodárstvo
V lesnom hospodárstve prebehla reprivatizácia, ktorá bola spojená so značnými problémami v zabezpečovaní pestovanej a lesoochranárskej činnosti u nových súkromných vlastníkov. Z dôvodu existencie národného parku sú ekonomické možnosti využitia drevnej hmoty značne obmedzené. Následne obmedzená schopnosť tvorby vlastných zdrojov sa odráža v kvalite starostlivosti o existujúci lesný porast.

Vývoj a súčasný stav tunajších lesných spoločenstiev je podmienený špecifickými prírodnými a antropogénnymi činiteľmi. Súčasná biodiverzita lesného rastlinstva je výsledkom dlhého procesu ľudskej činnosti hlavne v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva. Z uvedeného dôvodu sa v okolí obce nachádza len málo prirodzených lesných spoločenstiev, ktoré sú ukážkou autoregulačných procesov. V okolí obce sa z hospodársky využiteľných drevín vyskytujú spoločenstvá smrekových lesov, ktoré sú typické pre oblasť hornej Oravy. Súčasné dospelé porasty v prevažnej miere teda tvoria  smrekové monokultúry. Novozakladané porasty sú smrečiny so stanovištne požadovaným zastúpením jedle, buka a vtrúseným javorom horským. Smrek je tu veľmi vitálnou drevinou, dobre sa zmladzuje a potláča ostatné dreviny, aj tie, ktorých prítomnosť je ekologicky odôvodnená. Ekonomické využitie tunajších lesov sa prejavuje hlavne v oblasti turistického ruchu v podobe poľovných revírov bohatých na lesnú zver.

Významným problémom je enviromentálny dopad hospodárskej činnosti. Podobne ako vo všetkých oblastiach Slovenska, aj tu sa prejavuje jej negatívny vplyv. Vysoké hodnoty oxidu siričitého spôsobujú nadmernú kyslosť dažďovej vody s negatívnym vplyvom hlavne na spoločenstvá ihličnatých lesov. Kyslé dažde spolu s pôsobením biologických škodcov spôsobujú vysychanie lesného porastu. Ten následne nemôže plniť svoju akumulačnú funkciu a spolu so zvyšujúcimi sa emisiami oxidu dusíka pôsobí na znižovanie objemu zrážok. Zmena klímy a uvedený proces má negatívny vplyv na tunajší ekosystém, ktorý hlavne v prípade rastlinstva pomaly mení svoju štruktúru a prirodzenú biodiverzitu.

Najväčšiu časť plochy tu pôvodne pokrýval smrek, jedľa, borovica a buk. Intenzívnou hospodárskou činnosťou sa však lesné plochy narušili a premenili na smrekové monokultúry. Zvyšky pôvodných lesných porastov sa nachádzajú už len na malých plochách, na vyššie položených miestach alebo ako zákonom chránený porast. Na Orave možno vyčleniť tieto vegetačné stupne: stupeň pahorkatín, čiže kotlinový stupeň, podhorský stupeň, horský stupeň /až po hornú hranicu lesa/ a subalpínsky, čiže kosodrevinový stupeň, zaberajúci najvyššie oblasti Babej hory a čiastočne i Pilska. V lesnom spoločenstve má prevahu smrek, zväčša ako monokultúra. Jedľa biela, vytvárajúca zväčša porasty s bukom a smrekom, je o niečo hojnejšie zastúpená len v oblasti Oravskej Magury. Smrekovec opadavý, borovica resp. borovica sosna a borievka sibírska sa vyskytujú v oblasti Babej hory a Pilska. Na celom území je rozšírená borievka obyčajná. V nižších polohách majú prevahu listnaté lesy. Prevláda tu buk, jelša lepkavá, breza bradavičnatá a lieska obyčajná. Teplomilné druhy sa uplatňujú iba vo veľmi malom množstve a dolinou Oravy vystupujú nanajvýš po Oravský Podzámok. V pásme lesov podrastoch nachádzame typické lesné druhy: veternica lesná, kopytník európsky,... . Vo vlhkých hájoch a krovinách kvitne hlavne kyslička obyčajná a durman obyčajný. Vo vyšších polohách sú v podraste zastúpené rôzne druhy papradí a plavúňov, čučoriedka obyčajná, vres obyčajný, brusnica pravá, ... . Z krovín v pásme lesa prevláda jarabina vtáčia a ostružina malina. V podmáčanom smrekovom lese v podraste sú hojne zastúpené machy, nezábudka močiarna, ... . V pásme kosodreviny dominuje kosodrevina. Endemitom Babej hory je rožec alpínsky babohorský. Floristicky najzaujímavejšie sú rašeliniská hornej Oravy. Väčšina z nich vznikla v prameniskovej oblasti. Slatiny sú na hornej Orave pomerne zriedkavé. Väčšinou sa vyskytujú na menšícj plochách buď na okraji rašelinísk, alebo pod úpätím odlesnených svahov pohorí.

Pôda
Kvalita pôdy patrí medzi najvýznamnejšie faktory využívania a rozvoja územia obce. Vzhľadom k veľmi dlhému času jej obnovy je potrebné v maximálnej miere zohľadňovať jej prirodzené vlastnosti. Rozsah pôdneho fondu je obmedzený, a práve preto musí byť v plnom rozsahu racionálne využívaný. Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú pôdnu produkciu a jej environmentálne funkcie patria najmä zhutňovanie a acidifikácia pôd, neuvážené rekultivácie pôd, neúmerné meliorácie, nadmerná chemizácia, stále sa zvyšujúca erózia, zosuvy, divoké skládky a emisno – imisná kontaminácia pôd.

Veľmi významný a podstatný vplyv na pôdu v regióne majú exhaláty vznikajúce spaľovaním uhlia, najmä zlúčenín síry (spôsobujú okysľovanie pôd) a ťažké kovy. Fytotoxicita arzénom, olovom a inými ťažkými kovmi sa popisuje ako inhibícia enzýmových systémov, čo sa navonok prejavuje v zníženom raste, vo vývoji a vo zvýšenom obsahu týchto prvkov v nadzemnej hmote. To má zároveň negatívny dopad na živočíšnu výrobu.

Prevládajúcim typom pôd sú hnedé pôdy oglejené až glejové na flyšových sedimentoch (magurská oblať). V časti Oravskej kotliny (kde obec leží), sú to najmä pôdy ilimerizované oglejené až oglejené pôdy na sprašových a iných hlinách a zvetralinách neogénnych sedimentov.  Výskyt nerastných surovín je zanedbateľný. Poľnohospodárske pôdy 3.-7. bonity. Najväčšia intenzita a rozsah ekologicky významných najmä negatívnych vplyvov sú spojené s obdobím socializácie a industrializácie poľnohospodárstva, ktoré do veľkej miery nivelizovalo štruktúru krajiny znížením krajinnej diverzity, zničením vzácnych a ekologicky významných ekosystémov, znížilo vododržnosť územia a schopnosť retencie živín a zvýšilo synantropizáciu vegetácie.

Správa povodí
Právna starostlivosť o vodu je vymedzená v zákone NR SR č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) s účinnosťou od 1. júna 2002. Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšenie stavu povrchových vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.

Kvalita vody v tokoch je ovplyvňovaná produkciou priemyselných a splaškových vôd a intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou spojenou s používaním hnojív. V oblasti znečisťovania a ohrozovania akosti povrchových a podzemných vôd v súčasnej dobe na území celého okresu sa javí nedisciplinovanosť a nerešpektovanie zákonných noriem obyvateľmi okresu a to hlavne vypúšťaním obsahu žúmp do povrchových a podzemných vôd.

Zásobovanie pitnou vodou
V zmysle zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec zodpovedná za zásobovanie obce pitnou vodou a zodpovedá za odvádzanie odpadových vôd, ktoré vzniknú na území obce. Vodovod, na ktorý je obec napojená, sa nachádza v správe Oravskej vodárenskej spoločnosti, a.s..      Oblasť je významnou z hľadiska prirodzenej akumulácie podzemných vôd, ktoré sa využívajú ako pitná voda. Keďže sa v dôsledku prírodných daností dostávajú povrchové znečistenia do týchto vôd bez dostatočnej filtrácie, ich kvalita priamo závisí od vhodného spôsobu ľudskej činnosti. V prvom rade ide o poľnohospodárstvo a s ním spojenú chemizáciu. Nesprávnymi postupmi a nakladaním s priemyselnými hnojivami a a skládkami domového odpadu, ale i škodlivými zásahmi jednotlivcov, sa kvalita podzemných vôd znižuje.