Erb obce Hladovka
(heraldická štúdia)

PhDr. Ladislav Vrteľ
akademik Medzinárodnej Heraldickej akadémie v Paríži a tajomník Heraldického kolégia Fraňa Kráľa 21, 811 05 Bratislava, 0903 434 010

Odborná literatúra sa o symbole obce Hladovka zmieňuje od r. 1955. V tomto roku vyšlo dielo Andreja Kavuliaka "Historický miestopis Oravy". Ten opísal pečať s kruhopisom *SIGIL(lum) *POS (sessionis)*HLADOUKA, ktoré je uložené v Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku. Pečatidlo pochádza z 18. stor. Kavuljak v postave v pečati Hladovky rozpoznal ženu - sväticu.

O dvadsať rokov neskôr J. Novák vo svojej práci o Slovenských mestských a obecných erboch opísal túto pečať, no aj mladšie pečať obce, pochádzajúcu z r. 1846, ktorá sa zachovala v Štátnom archíve v Bytči. Postavu identifikoval ako sv. Františka, držiaceho palmovú ratolesť a krucifix. Kruhopis znie HLADOVKA KOZS(ég) PETSÉTJE MEGUJITVA 1846, čiže "obnovená pečať obce Hladovka 1846". J. Novák na základe mladšej pečate interpretoval aj staršiu ako pečať s postavou sv. Františka. Podľa jeho interpretácie vznikli aj vyobrazenia erbu obce, v modrom štíte čiernoodetý sv. František s čiernym krucifixom a zelenou palmovou ratolesťou. Postava však bola oproti mladšej pečati obrátená.

V priebehu rokov 2004 - 2005 sa problematikou erbu obce Hladovka zaoberala Heraldická komisia MV SR, ktorá obec požiadala o doplnenie podkladovej dokumentácie a tiež doporučila dôsledne sa pridržiavať historickej pečatnej predlohy. Pani starostka Mária Kendralová a dôst. pán farár Jozef Golvoň pri osobnej konzultácií na Ministerstve vnútra SR však upozornili na skutočnosť, že pri interpretácií znamenia ide zrejme o nedorozumenie, pretože ide nepochybne o postavu sv. Jána Nepomuckého, čo Heraldická komisia MV SR vo svojom stanovisku zo 7. marca 2005 aj potvrdila.

Oficiálna ikonografia sv. Jána Nepomuckého je pomerne známa. Býva zobrazovaný v kňaz v rochetke, so štólou a biretom, v rukách s krížom a palmovou ratolesťou so svätožiarou z piatich hviezd, pretože sa vo Vltave ukázalo 5 hviezd na mieste, kde spočívalo jeho telo. Niekedy máva tiež prst na ústach, na znamenie mlčanlivosti a zachovávania spovedného tajomstva. V skutočnosti sa však vyskytuje množstvo odchyliek od tejto štandardnej ikonografie, pričom niektoré sú len variáciou zobrazovania tohto svätca, iné vznikli nepochopením - napríklad, že jeho biret sa zobrazuje ako kniežacia koruna a pod.

Ak si všimneme iba niekoľko príkladov zo slovenskej mestskej a obecnej symboliky, môžeme spomenúť erb Nemešian (okr. Levoča), kde podľa pečate z r. 1788 je zobrazený sv. Ján Nepomucký s palmovou ratolesťou a  krucifixom, ktoré má skrížené na hrudi. V erbe Ležiachova (okr. Martin), vytvorenom podľa pečate z 19. stor. je sv. Ján Nepomucký zobrazený bez palmovej ratolesti, zato však s veľkým krucifixom, ktorý drží priečne pred sebou. V erbe Horného Srnia (okr. Trenčín), vytvorenom podľa pečate z 19. stor. tiež nemá palmovú ratolesť, no drží pred sebou ešte väčší krucifix, pričom okolo hlavy nemá hviezdnu, ale štandardnú svätožiaru. V erbe Kordíkov (okr. Banská Bystrica) podľa pečate z 19. stor. mu krucifix celkom chýba, má hviezdnu svätožiaru a pred sebou drží jednoduchý latinský kríž bez korpusu Ježiša Krista.

Erb obce Hladovka je inšpirovaný oboma historickými pečaťami a s ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie postava strieborná a zlatá, hviezdy zlaté a štítové pole modré má túto podobu:
v modrom štíte troma zlatými hviezdami prevýšený a po bokoch dvoma zlatými hviezdami sprevádzaný svätý Ján Nepomucký v zlatom birete, v zlato-striebornom odeve, v pravici pred sebou držiaci zlatý kríž so strieborným korpusom, v ľavici so zlatou palmovou ratolesťou.



Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch) vexilologické (nauka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Hladovka v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znovu upravovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a striebornú bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná. Pri čierno - bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.



Vlajka obce Hladovka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/9), bielej (1/9), žltej (3/9), bielej (1/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.



Pečať obce Hladovka je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC HLADOVKA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie.

Zástava obce Hladovka má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.

Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).



Krátka zástava obce Hladovka je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Hladovka predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.



Znaková zástava obce Hladovka má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.



Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Hladovka predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Štandarda starostu obce Hladovka má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

PhDr. Ladislav Vrteľ

Literatúra:

1. KAVULJAK, A.: Historický miestopis Oravy, Bratislava SAV 1955
2. NOVÁK, J.: Slovenské mestské a obecné erby, Martin 1972
3. GALBREATH, D.L. – JÉQUIER, L.: Lehrbuch der Heraldik. Battemberg – Verlag München 1978. HILDEBRABNDT, A. M.: Wappenfibel, Handbuch der Heraldik, Verlag Degener and Co. Neustadt an der Aisch 1991. SHWARZENBERG, K.: Heraldika, čili přehled jeí teorie se zřetelem k Čechám na vývojovém základě. Praha 1941, OSWALD, G.: Lexikon der Heraldik, Leipzig 1984. SAXOFERRATO, B.: Tractatus de insigniis et armis. Editor Karel Můller. Ostrava 1989.
4. KARTOUS, P. – NOVÁK, J. – VRTEL, L.: Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava 1991, BUBEN, M.: Encyklopedie heraldiky. Libri Praha 1994, KARTOUS, P. – VRTEL, L.: Heraldický register I., II. Martin 2000, 2001. KRÁL Z DOBRÉ VODY, V.: Heraldika. Souhrn pravidel, předpisův a zvyklostí znakových se zvláštním zřetelem ku zemím koruny české. Praha 1900.
5. SCHWARZENBERG, K.: Heraldika, čili přehled její teórie se zřetelem k Čechám na vývojovém základě. Praha 1941. ŽUDEL, J. – NOVÁK, J.: Príručka diplomatiky, sfragistiky a heraldiky. Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, Bratislava 1956, VRTEL, L.: Štátne a mestké symboly /vznik, vývoj, používanie a ochrana/. Bratislava 1956. VRTEL, L.: Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin 1999.
6. KRÁL Z DOBRÉ VODY, V.: Heraldika. Souhrn pravidel, předpisů a zvyklostí znakových se zvláštním zřetelem ku zemím koruny české. Praha 1900. ŽUDEL, J. – NOVÁK, J.: Príručka diplomatiky, sfragistiky a heraldiky. Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, Bratislava 1956.
7. BUBEN, M.: Encyklopedie heraldiky. Libri Praha 1994.
8. VRTEL, L.: Úvod do komunálnej vexilológie. Ing. KARTOUS, P. – VRTEL, L.: Heraldiský register Slovenskej republiky II. Martin 2001, s. 10 – 15.