Zo života Dr. Pavlíny Hudíkovej, významnej rodáčky obce Hladovka a jej rodiny

V „Monografií obce Hladovka“, je medzi významnými rodákmi uvedená aj Dr. Paulína Hudíková. Údaje o nej tam však majú isté nedostatky, ktoré nie celkom zodpovedajú skutočnostiam.
Cieľom tohto textu je oprava, či spresnenie informácií o nej. Zároveň podávame niektoré informácie o jej rodine, jej štúdiách a jej tragickom konci života. Súčasťou článku sú vyslovené aj podozrenia príbuzných o tom, za akých okolností bola zavraždená a výsledky ich dlhodobého snaženia o tom, ako bola vražda vyšetrená...
***

Dr. Paulína Hudíková, dcéra Martina Hudíka a Márie Hudíkovej, rod. Kalisovej, narodená 7. 2. 1917 v Hladovke, zomrela násilnou smrťou 31. 7. 1950 v lese Elizabet v katastri obce Bardejov.
Narodila sa 7. 2. 1917 v Hladovke a bola zavraždená 31. 7. 1950 (podľa úmrtného listu z Bardejova) v katastri mesta Bardejov. Pravdou je, že z Bardejovských kúpeľov, kde sa liečila, išla peši na svätú omšu do Bardejova a späť sa nevrátila.
Asi po roku ju 2. 7. 1951 našli v lese hubári (pozri prílohy: dokument-02, dokument-03a, dokument-03b).
Nie je pravdou, že bola profesorkou na Pedagogickej fakulte v Prešove. Učila v Prešove budúcich učiteľov, ale v čase jej vraždy v Prešove ešte nebola pedagogická fakulta. Tá tam vznikla presunom z Košíc až v roku 1952. Dovtedy tam bol údajne tzv. „Učiteľský ústav“ – „Štátny koedukačný učiteľský ústav“, ktorého názov sa v roku 1948 zmenil na názov „Vyššia pedagogická škola“.
Je známe, že bola náboženskou aktivistkou.

Poznámky k vražde v r. 1950:
Z okolností, ktoré vražde predchádzali i z postupov polície po nájdení jej tela, nadobudla väčšina príbuzných názor, že bola zavraždená štátnou mocou za spoluúčasti ŠtB, buď priamo nimi, alebo na ich objednávku.
Toto podozrenie podporujú jednak udalosti pred vraždou – sledovanie, vyhrážky a upozornenia, že nebude môcť ďalej učiť... a tiež udalosti po vražde. (V tom čase sa pomerne intenzívne začala v školách potláčať kresťanská filozofia a do popredia sa pretláčala marxisticko-leninská.)
Až do času, kým nebola nájdená, vtedajšia polícia tvrdila, že emigrovala do Ameriky a toto svoje tvrdenie podporovala vyšetrovaním príbuzných z napomáhania emigrácie, vyšetrovaním spolubývajúcej v kúpeľoch v Bardejove a vyhrážkami, aby mlčala. Podozrenia, že za vraždou „stojí“ štát potvrdzujú aj vyšetrovania polície po nájdení zavraždenej a aj udalosti, ktoré sa údajne následne stali, rovnako aj únik informácií od vtedajšej polície.
Aj napriek tomu, že príbuzní mali záujem o výsledky vyšetrovania, nikdy o nich neboli informovaní. Ľudia, ktorí o tom mohli mať nejaké informácie, mali strach čokoľvek príbuzným povedať, a to aj po dlhých rokoch. Aj to, že v roku 1950 vtedajšia štátna moc v spolupráci s ŠtB bojovala proti cirkvám, proti kňazom i náboženským aktivistom naznačuje, že to mohla byť vražda súvisiaca z aktivitami vtedajšej štátnej moci. (Viď. akcie K, K2 proti mužským reholiam, a R proti ženským reholiam v období od 3. 5. 1950 do 31. 8. 1950. Vtedy sa prenasledovali a prípadne likvidovali rehoľné rády, rehoľníci, kňazi a tí, ktorí mali k cirkvám blízko...)
Od doby kedy bolo zistené že Dr. Paulína Hudíková bola zavraždená, jej najbližší príbuzní očakávali, že budú oboznámení s výsledkami vyšetrovania, čo sa nikdy nestalo. Preto sa o to viacerí opakovane snažili dotazovaním sa na rôznych miestach a v rôznych obdobiach.
Naposledy roku 2005 sa snažila získať nejaké informácie o vyšetrovaní vraždy aj sestra zavraždenej Kristína, prostredníctvom Ústavu pamäti národa. Neskôr po jej smrti sa o to snažil aj jej syn, spolu so svojim bratrancom, ktorému bola krstnou mamou. Obidvaja to skúšali na rôznych miestach a u rôznych osôb, vrátane Ministra vnútra SR a to až do roku 2019. Hlavným zámerom ich snáh bol záujem o sprístupnenie vyšetrovacieho spisu a získanie záverov vyšetrovania, no nič sa im zistiť nepodarilo. Záver je teda taký, že nikde v SR a ani v ČR sa vyšetrovací spis k uvedenej vražde nenašiel a nenašiel sa ani záznam o jeho skartácii, či uložení. Akoby vražda ani neexistovala, pričom spisy o nevyšetrených vraždách má štát archivovať, aj keď vraždy po 50 rokoch sú premlčané...

Rodina Hudíková:
Otec, Martin Hudík (6. 7. 1876 – 21. 2. 1960) (na jeho pomníku v Hladovke je nesprávne uvedený rok narodenia) bol gazdom, včelárom, vedel pracovať so železom, dvakrát bol v Amerike za prácou.
Matka, Mária Hudíková, rodená Kalisová (23. 1. 1883 – 23. 9. 1949).
Otec Martin mal bratov Mateja a Jána. Jeho otec sa volal Ondrej (V Monografii obce Hladovka sa píše, že Ondrej Hudík bol voleným starostom v rokoch 1913 – 1914. Ide pravdepodobne o otca Martina Hudíka.).
Ondrejovými potomkami, a teda aj príbuznými nebohej Paulíny, sú aj kňazi z Hladovky: Dušan Šimaľa a Dušan Kubica.
Manželia Martin a Mária mali 9 detí, sú to:
- Anna Malinčíková, rodená Hudíková (* 10. 7. 1904),
- Karolína Hudíková (* 3. 3. 1906),
- Mária Vejčíková, rodená Hudíková (* 26. 10. 1907),
- Kristína Pappová, rodená Hudíková (* 7. 5. 1912),
- Veronika Hrubcová, rodená Hudíková (* 28. 1. 1914),
- Paulína Hudíková (* 7. 2. 1917 + 31. 7. 1950),
- Štefan Hudík (* 17. 9. 1922),
- Terézia Berecová, rodená Hudíková (* 7. 10. 1924),
- Jozef Hudík (* 4. 9. 1929).
Zo súrodencov už nežije nikto. V Hladovke sú pochovaní obidvaja rodičia, dcéry Veronika a Karolína a syn Štefan, ktorí tu aj trvalo žili.
Kristína často spomínala na to, ako bolo u nich veselo, keď otec Martin a jej brat Štefan hrávali na klarinete a sestra Paulína na husliach a ženy v dome pri tom spievali. Štefan Hudík bol v rokoch 1947 – 1952 aj členom dychovej hudby v Hladovke.
Zaujímavé môže byť aj to, že učiteľkou bola aj sestra Terézia, ktorá istý čas učila striedavo v Hladovke a v Suchej Hore. V Hladovke to bolo v čase od 15. 5. 1945 do 31. 5. 1945 a od 29. 10. 1945 do 6. 4. 1946. Istý čas pôsobila ako výpomocná učiteľka Štátnej ľudovej školy v Suchej Hore. V Monografii obce Hladovka sa spomína, že 13. 1. 1946 usporiadala Slovenská katolícka mládež v Hladovke prvý povojnový večierok, na ktorom mala najväčší úspech riaditeľka Terézia Hudíková, ktorá sa neskôr opäť vracia do Suchej Hory. 7. 9. 1946 bola opäť presunutá do Hladovky a dostala II. triedu, no 31. 12. 1946 ju znovu preložili, tentokrát do Jakubova.

Štúdia Paulíny Hudíkovej:

Paulína absolvovala základnú školu, 4 roky gymnázia s maturitou, 4 roky v Učiteľskom ústave s maturitou (pozn.*), 5 rokov Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave 1940 – 1945. V r.1946 získala titul Dr. (pravdepodobne tiež na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave).
Paulína študovala čiastočne vďaka finančnej a materiálnej pomoci svojich rodičov a čiastočne vďaka príspevkom niektorých starších sestier, ktoré v tom čase už pracovali. Dostalo sa jej tiež podpory pre chudobných študentov, ktorá v tom čase v školách existovala. Počas štúdií si tiež privyrábala súkromným doučovaním a počas štúdia na VŠ tiež učila na obvodnej meštianskej škole (na nižšom stupni). Šetrila, kde sa dalo, napr. počas štúdia na učiteľskom ústave bývala istý čas u svojej sestry vo Vrútkach a do školy dochádzala vlakom. Počas štúdia v Bratislave sa jej podarilo vybaviť ubytovanie v ženskom cirkevnom kláštore, kde sa tiež aktívne zapájala do kláštorného života.
Využívala tiež pôžičky od súkromných osôb (údajne aj od vtedajšieho farára v Hladovke, vdp. Mikuláša Fitta), ktoré po skončení školy sama splácala. Počas štúdia i po ňom pôsobila vo viacerých mestách – v Bratislave, Stupave, Leviciach, Myjave, Prešove.

Pozn.*: bol to: „Štátny čsl. koedukačný učiteľský ústav Jána Kollára v Štubnianskych Tepliciach“ (dnes sú to Turčianske Teplice). Pozri prílohu, dokument-01 – internetový zdroj – Výročná správa zo školského roku 1932/33. Paulína Hudíková sa tam spomína na stranách 10, 11, 16, 18 a 31 (na strane 31 je pri jej mene hviezdička *, ktorá sa uvádzala u vyznamenaných študentov.).

K daru Paulíny pre kostol v Hladovke:
Keď sa jej podarilo úspešne splatiť všetky dlhy, ktoré vznikli počas jej štúdia, na znak vďaky a aj preto, že bola veľmi pobožná, venovala kostolu v Hladovke dar – rezbárske dielo s dvoma obrazmi, ktoré je dnes zavesené na stene vo vstupnej časti kostola. (foto-06). Na obrazoch sa nachádzajú jej obľúbení svätí:
- obraz Matky ustavičnej pomoci – najslávnejší a najkrajší obraz Panny Márie na svete, ktorý má veľmi zaujímavú históriu, jeho originál je uložený v kostole Sv. Alfonza v Ríme,
- obraz Sv. Alfonza (1696 – 1787) – sv. Alfonz bol biskupom, učiteľom cirkvi a zakladateľom „Kongregácie Božského Vykupiteľa“ („redemptoristov“). Je patrónom spovedníkov, duchovných vodcov, morálnych teológov a učiteľom morálky. Bol veľmi talentovaný. Ako 16-ročný získal doktorát práva na Neapolskej univerzite, kde študoval od 12 rokov. Neskôr študoval teológiu. Bol vysvätený v roku 1726. Uvádza sa, že bol aj maliarom, architektom a hudobným skladateľom.
Na tomto rezbárskom diele bola dlhé roky v kostole drevená tabuľka s nápisom „Venovala Dr. Hudíková“

Fotografická príloha:
- foto-01 – fotokópia indexu z r. 1940 – začiatok štúdia na VŠ – filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave
- foto-02 – portrét – 30. 10. 1946 – v deň promócii, po doktoráte (Levice)
- foto-03 – portrét z obdobia rokov 1946 až 1950
- foto-04 – portrét z obdobia rokov 1946 až 1950
- foto-05 – fotografia zo svadby sestry Veroniky z roku 1942 resp. 1943. Pavlína na pravom okraji, Terézia na ľavom, vedľa nej Štefan. Na fotografii je celá rodina s rodičmi, dve dcéry sú s manželmi.
- foto-06 – fotografia daru pre kostol v Hladovke
- foto-07 – pomník z miesta pochovania Paulíny
- foto-08 – so svojimi žiačkami v Stupave 1943 (Paulína v strede nad tabuľkou)