V posledných rokoch máva Detský folklórny súbor Goral v priemere okolo 50 členov - žiakov 5. - 9. ročníka ZŠ. Po takmer 40 ročnej práci Petra Jurčiho s DFS prevzala vedenie súboru v r. 1992 p. uč. Janka Kučková a v r. 1996 Miroslav Jurči, ktorý je aj jeho terajším vedúcim. V posledných rokoch sa súbor svojim divákom najčastejšie predstavoval v programoch Svadobné obrázky, Vynášanie Moreny a Goralskými spevmi a tancami. Program je poväčšine koncipovaný tak, aby si jeho členovia osvojili a pomohli zachovať čo najviac z kultúrneho dedičstva svojich otcov - čo najviac piesní a tancov.
Dosť silnou stránkou súboru je hlavne spevácka zložka. Medzi posledné úspechy, ktorými by sa mohli dievčatá pochváliť, patrí účasť na Celoslovenskej prehliadke ľudových hudieb a speváckych skupín v Liptovskom Mikuláši, ktorá sa konala v dňoch 26. 6. - 28. 6. 2000 a kde sa táto spevácka skupina stala laureátom prehliadky v kategórii speváckych skupín.
Súbor má aj vlastnú detskú goralskú muziku, ktorej členovia, tak ako mnohé generácie pred nimi, sú v tejto oblasti "samoukmi" a svoje znalosti získavajú hlavne posluchom a "odkukávaním" techniky od starších muzikantov.

zľava: Zuzana Jurčiová - prim, Renáta Jurčiová - basa, Marek Kubica - kontra,
Ján Šprlák - spev a tanec, Roman Šikyňa - kontra (1998)

Folklórny súbor Goral v Hladovke bol založený v roku 1937. Jeho vedúcimi boli Štefan Bonk a Emília Dudzíková. Najväčšieho rozmachu dosiahol súbor detí i dospelých v rokoch 1950-1980. Absolvovali ročne 20 - 25 vystúpení. Dospelí v roku 1975, keď prevzal vedenie ich súboru Štefan Kovaľák, mal už iba 5 vystúpení. Jeho činnosť pomaly zanikala. Medzi začínajúcimi muzikantmi boli basista Karol Hutlas, kontráš Matej Bugaj, Ján Hutlas a ďalší.

Peter Jurči, ako mladý učiteľ, ktorý prišiel do obce v roku 1952 spočiatku začal iba pomáhať školskej inšpektorke Emílii Dudzíkovej. V tom istom roku sa však stal jeho vedúcim a pracoval s ním až do roku 1975.

Detský folklórny súbor bol založený 15. februára 1957 pri Základnej škole Hladovka. Jeho členmi sa stali deti z Hladovky, Suchej Hory a neskôr i deti z Vitanovej. Od založenia ho viedol Viktor Garbiar a Peter Jurči. Po odchode ueiteľa Viktora Garbiara na inú základnú školu v roku 1963 aktívne spolupracuje s učiteľom Petrom Jurčim jeho manželka Anna. Súbor hneď v prvom roku svojho založenia získal prvé miesto na okresnej súťaži a postúpil na krajskú súťaž a po získaní opäť prvého miesta postúpil až do ústredného kola TVM v Ostrave, kde získal druhé miesto. V roku 1961 sa súbor opäť prebojoval až do ústredného kola, ktoré sa konalo v Prahe.
Počas svojej viac ako 38-ročnej činnosti získal súbor celý rad úspechov, stal sa víťazom nielen okresných, ale aj krajských súťaží. V roku 1969 získal v Prešove cenu Československého rozhlasu v Bratislave, v roku 1970 opäť v Prešove cenu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Vystupoval na všetkých miestnych podujatiach v obci i mimo nej, na Podroháčskych slávnostiach, na rôznych folklórnych festivaloch ako napr. vo Východnej, v Detve, Heľpe, Terchovej, Strážnici, Trenčíne, Nitre, v družobnom okrese Pelhřimov, na Zamagurských slávnostiach v Červenom Kláštore, na detskom folklórnom festivale v Likavke atď. Videli ho diváci i v susednom Poľsku - v Rabke. Účinkoval v televíznych programoch, zúčastnil sa pri natáčaní filmu Goralská svadba, Detský rok, natáčal pre Československý rozhlas v Bratislave i Banskej Bystrici. Svojím účinkovaním spestril nejeden kultúrny program a vyčaril úsmev na tvári nejedného diváka.

Podľa dostupných informácií občania Suchej Hory dlhší čas nemali svoj vlastný folklórny súbor, ktorý by bol pôsobil pod dlhodobým vedením jedného vedúceho. Školská mládež pôsobila v detskom folklórnom súbore v Hladovke, kde tvorila podstatnú časť súboru. Podobne dochádzalo i k doplňovaniu muziky, ktorá doprevádzala folklórny súbor v Hladovke muzikantmi zo Suchej Hory. Veľmi často sa však pri rôznych príležitostiach zorganizovala skupina tanečníkov, ktorú sprevádzala i goralská muzika pod vedením primáša Jána Šimeka. Takto príležitostne zostavovaný folklórny súbor sa v roku 1977 zmenil na organizovaný súbor pod vedením Márie Chovančákovej, rod. Kendralovej. Asi po dvoch rokoch vystupuje už pod vedením Ľudovíta Dreveňáka. Podobne ako folklórny súbor dospelých z Hladovky, aj tento súbor účinkoval pri rôznych príležitostiach v obci i mimo nej, na Podroháčských folklórnych slávnostiach v Zuberci, na festivaloch v Detve, Východnej a pod. Zúčastňoval sa i na rôznych okresných, krajských a celoslovenských súťažiach. Natáčal pre Slovenský rozhlas v Banskej Bystrici, pre Slovenskú televíziu v Bratislave, či Košiciach. Jeho činnosť v posledných rokoch (asi od roku 1990) pomaly zaniká a vystupuje už len sporadicky.

Obyvatelia oboch obcí na dedičstvo svojich otcov nezabúdajú. Ešte aj dnes môžeme pri rôznych príležitostiach, najmä cirkevných sviatkoch, na svadbách a podobne vidieť najmä mladé dievčatá a ženy vyobliekané v prekrásnych krojoch kráčať do kostola, tančiť s mladuchou na svadbe. Mládenci a muži si však dnes svoj kroj neobliekajú až tak často. No nielen kroje sú tým, čo sa snažia obyvatelia uchovať. Snáď ani jedna udalosť, krst, svadba, spoločné stretnutie na salaši a podobne sa nezaobídu bez goralskej muziky, spevu, či tanca. Je treba poznamenať, že tieto zvyky sa viac uchovávajú v Suchej Hore.

(Literatúra: A. Kavuljak: Historický miestopis Oravy, M. Jurči: Pamjyntaj goraľu)