Strategický plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce pre uvažované obdobie predstavuje rozsiahly komplex analýz a opatrení. V každom období niektoré opatrenia podmieňujú realizovanie iných. Niektoré sa musia považovať za dôležitejšie pre havarijný stav predmetnej veci, niektoré sú ešte prednostnejšie z hľadiska potrieb a záujmu tej alebo onej skupiny obyvateľov. Limitujúci faktor – dostatok finančných prostriedkov nemôže byť dôvodom pre neurčenie strategického cieľa. Už tým že je definovaný napomôže smerovaniu rozvoja. Spracovatelia vychádzajúc z prieskumu a analýzy existujúceho stavu, pri zachovaní princípov všeobecného konsenzu a vzájomnej vyváženosti, považujú za prioritné rozvojové oblasti nasledovné:

1. Hospodárstvo a vedecko-technicky rozvoj
Priority v oblasti rozvoja hospodárstva a vedecko-technického rozvoja spadajú predovšetkým do vytvárania pozitívnych predpokladov na rozvoj podnikateľských aktivít. Ide o vymedzenie priemyselných zón v obci, príprava pozemkov a zabezpečenie technickej infraštruktúry. V prípade existujúcich priemyselných zón ide hlavne o rekonštrukciu zóny s ohľadom na vytvorenie podmienok jej patričného rozšírenia.

2. Technická infraštruktúra
Rozvoj a udržiavanie technickej infraštruktúry je nevyhnutné z hľadiska prílevu investícií v oblasti priemyslu a rozvoja cestovného ruchu, ako aj udržania požadovanej životnej úrovne obyvateľstva. Ide hlavne o zabezpečenie infraštruktúry do oblastí, ktoré sú potenciálne najvhodnejšie na rozvoj cestovného ruchu.  

3. Životné prostredie
Trvalo udržované životné prostredie je významným ukazovateľom kvality života. Dlhodobé udržovanie, ale aj skvalitňovanie prírodného prostredia, je spoločným cieľom všetkých obyvateľov obce. Monitorovaná kvalita vody a ovzdušia. Optimalizácia nakladania s odpadmi. Informovanosť obyvateľov o životnom prostredí. Propagácia chránených území a CHKO Horná Orava.

4. Sociálna oblasť a zdravotníctvo
Pokračujúci trend rastu podielu seniorov na počte obyvateľov musí byť sprevádzaný podmienkami, ktoré umožnia dôstojnejšie prežitie zbytku života. Veková skladba obyvateľov je sprevádzaná väčším výskytom špecifických chorôb.

5. Školstvo a  šport
Zlepšenie technického stavu a vybavenia školy. Údržba a skvalitnenie športového areálu ako aj priľahlých ihrísk.

6. Kultúra
Trvalé pôsobenie na kultúrne povedomie obyvateľov širokou paletou kultúrnych aktivít organizovaných externými subjektami ale aj miestnymi kultúrnymi spolkami. Existencia dôstojných priestorov pre kultúrne aktivity je prvoradá povinnosť obce. Priebežná a kreatívna propagácia podujatí má vplyv na imidž obce a tým aj na cestovný ruch. Kultúrne tradície budú šírené aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce.

7. Cestovný ruch a public relation
V rámci rozvoja cestovného ruchu je potrebné spracovať koncepciu regionálnej spolupráce s okolitými turistickými lokalitami a domácimi a zahraničnými cestovnými kanceláriami. Nevyhnutnou je taktiež propagácia obce.

Obec Hladovka bude obcou, ktorá bude vyvážene zabezpečovať podmienky pre harmonický život všetkých kategórií svojich obyvateľov. Obec sa stane významným strediskom cestového ruchu, a bude vyvážene a ohľaduplne využívať svoje prírodné bohatstvo za účelom jeho ekonomického a ekologického zveľaďovania. V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu sa bude snažiť čo najlepšie prezentovať svoje kultúrne tradície a zvyklosti v duchu rozvoja kultúrneho povedomia nielen vo svojom regióne, ale aj za hranicami Slovenskej republiky. Z hospodárskeho hľadiska obec vytvorí priaznivé podmienky na rozvoj tradičných výrobných a nevýrobných odvetví, pre ktorých rozvoj má obec najväčší potenciál – cestovný ruch a lesné hospodárstvo.

Vzťah samospráva – občan si vyžaduje vypracovať projekt klientského prístupu riešiaci ako, vzťah zamestnancov úradu, tak aj poslancov ku občanom a návštevníkom obce. Nasledujúca tabuľka prezentuje celkové výdavky na chod samosprávy v tis. Sk.



Vývoj celkových výdavkov v sledovanom období zaznamenáva rastúci trend. Od roku 2002 do roku 2006 vrástol objem vynaložených prostriedkov na chod samosprávy 58,2 %. Nárast výdavkov bol kompenzovaný nárastom príjmov z podielových daní a miestnych poplatkov, ktorých výšku prezentuje nasledujúca tabuľka.  



S výkonom svojich samosprávnych funkcií súvisí aj zabezpečovanie komunálnych služieb v obci. Nasledujúca tabuľka prezentuje výdavky obce Hladovka na zabezpečenie týchto služieb. Najväčší podiel výdavkov pripadal na zabezpečenie údržby miestnych komunikácií.



Najmenej výdavkov bolo vynaložených na zabezpečenie cintorínskych služieb, ktoré sa týkali v prevažnej miere údržby verejných priestranstiev v areáli cintorína.

V sledovanom období vykazovalo hospodárenie obce rovnomerný vývoj.



Ako prezentuje tabuľka, v obci sa podarilo udržať prebytkový rozpočet počas celého sledovaného obdobia. Najvyšší prebytok obecného rozpočtu bol zaznamenaný v roku 2006, a to vo výške 495 Sk. Vzhľadom na veľkosť obce možno hospodárenie obce považovať za veľmi pozitívne s tendenciou trvalej stability zabezpečenia všetkých potrebných samosprávnych funkcií. Nasledujúca tabuľka prezentuje stav majetku obce k 20.2.2006. Obec disponovala týmto majetkom:



Najväčší podiel majetku obce pripadal na hmotný investičný majetok. K uvedenému termínu disponovala obec stavbami v hodnote 6 mil. Sk. Ostatný hmotný investičný majetok bol ohodnotený na 706 tis. Sk. Obec k uvedenému dátumu disponovala pozemkami v hodnote 97 tis. Sk.

Možnosť turistiky ponúkajú Skorušinské vrchy - súvislý hrebeň, dlhý asi 25 km, s najvyšším vrchom Skorušina (1314 m. n. m.).  Túry nie sú fyzicky namáhavé a hlavný hrebeň možno pohodlne prejsť za jeden deň. Sprístupnený je zo severnej i južnej strany niekoľkými turistickými chodníkmi a turistický chodník vedie i priamo po ňom. Dôležitými turistickými centrami sú Oravice, Trstená a Tvrdošín. Zaujímavou časťou Oravy je Oravská vrchovina, ktorú od Skorušinských vrchov oddeľuje Studená dolina (100 m. n. m.). Okrem turistiky ponúka Orava i pomerne dobré možnosti pre športovcov. Na vodnej nádrži Orava je možnosť jachtingu, windsurfingu, člnkovanie alebo plávanie. Rieka Orava je v súčasnosti jednou z najčistejších riek na Slovensku.

V zimných mesiacoch Orava ponúka niekoľko vhodných miest na lyžovanie s množstvom lyžiarskych vlekov v Dolnom Kubíne, Zverovke - Zuberci, Oravskej Lesnej, Nižnej, Vitanovej a pod.



Z historických pamiatok je pre turistov najzaujímavejší Oravský hrad, čnejúci sa na 112 m vysokom skalisku nad riekou Oravou v Oravskom Podzámku, v ktorom je umiestnená aj expozícia Oravského vlastivedného múzea. V Dolnom Kubíne môžu návštevníci navštíviť Hviezdoslavovo múzeum, kde sú sústredené okrem literárnych pamiatok P. O. Hviezdoslava aj jeho osobné predmety. V tej istej budove sídli i Čaplovičova knižnica.



Z hľadiska turistického ruchu sú zaujímavé kostoly v Istebnom, Leštinách a Tvrdošíne, ako i kamenný kostol na vŕšku nad Vyšným Kubínom, kaštiele a kúrie vo Vyšnom Kubíne, Leštinách a Jasenovej.



Ďalej je to ostrov umenia vo vodnej nádrži Orava, kde sa každoročné konajú koncerty vážnej hudby (Oravské hudobné leto) a kde môžu turisti obdivovať rôzne umelecké predmety ľudových rezbárov a pod. Pod Babou horou sa nachádza  Hviezdoslavovu horáreň na Rovniach, ktorá je dejiskom básnikovho diela Hájnikova žena. Pôvodné objekty ľudovej drevenej architektúry, sú alokované hlavne v Podbieli, kde tieto objekty slúžia ako originálne ubytovacie zariadenie. Pôvodné drevenice sa nachádzajú i v Zuberci (v Brestovej, kde je zriadené múzeum oravskej dediny), Habovke, Hladovke, Suchej Hore, Oravskej Lesnej, Zázrivej a ďalších oravských dedinách.

Obyvatelia majú v obci obmedzené možnosti športového vyžitia. K dispozícii je hlavne futbalové ihrisko, ktoré sa ale kvôli nezáujmu nevyužíva. Rozvoj športovej infraštruktúry bude v budúcnosti súvisieť jedine s rozvojom cestovného ruchu.



V oblasti športových aktivít, ktoré sa neviažu na vybudovanú (resp. absentujúcu) športovú infraštruktúru, obec a jej okolie ponúka široké možnosti. V letných mesiacoch ide predovšetkým o horskú cykloturistiku, pešiu turistiku (turistické trasy) a poľovníctvo

Kultúra v obci je samozrejmou a nevyhnutnou podmienkou ponuky kultúrno-spoločenského vyžitia sa vlastných obyvateľov, ale aj prejavom cielenej kultúrnej ponuky širšej návštevníckej verejnosti danej obce. Je  prejavom a symptómom spoločenskej úrovne a kultúrnej vyspelosti daného sídla a regiónu.

Celkové ročné výdavky na zabezpečenie kultúry v obci prezentuje nasledujúca tabuľka.



Na uskutočňovanie kultúrnych aktivít je k dispozícii obyvateľom v obci kultúrny dom. Uvedená stavba je však v zlom technickom stave. V budúcnosti si bude vyžadovať komplexnú rekonštrukciu fasády a výmenu sklených výplní. Rovnako bude nevyhnutná výmena strešnej krytiny. Po rekonštrukcii exteriérov domu kultúry obec plánuje rekonštruovať interiér.

Aj napriek zlému technickému stavu však budova slúži na uskutočňovanie pravidelných i nepravidelných kultúrnych aktivít. Z pravidelných kultúrnych akcií sa v obci usporadúvajú slávnosti pri príležitosti dňa detí, dňa matiek, deň dôchodcov, atď..

Do budúcnosti plánuje obec zaviesť viacero pravidelných kultúrnych akcií, ako Dni obce, prípadne družobné kultúrne slávnosti s priľahlými obcami v Poľskej republike. Určité kultúrno-spoločenské funkcie plní aj tunajší detský folklórny súbor: Goral.

Detský folklórny súbor bol založený 15. februára 1957 pri Základnej škole Hladovka. Jeho členmi sa stali deti z Hladovky, Suchej Hory a neskôr i deti z Vitanovej. Od založenia ho viedol Viktor Garbiar a Peter Jurči. Po odchode učiteľa Viktora Garbiara na inú základnú školu v roku 1963 aktívne spolupracuje s učiteľom Petrom Jurčim jeho manželka Anna. Súbor hneď v prvom roku svojho založenia získal prvé miesto na okresnej súťaži a postúpil na krajskú súťaž a po získaní opäť prvého miesta postúpil až do ústredného kola TVM v Ostrave, kde získal druhé miesto. V roku 1961 sa súbor opäť prebojoval až do ústredného kola, ktoré sa konalo v Prahe.

Počas svojej viac ako 38-ročnej činnosti získal súbor celý rad úspechov, stal sa víťazom nielen okresných, ale aj krajských súťaží. V roku 1969 získal v Prešove cenu Československého rozhlasu v Bratislave, v roku 1970 opäť v Prešove cenu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Vystupoval na všetkých miestnych podujatiach v obci i mimo nej, na Podroháčskych slávnostiach, na rôznych folklórnych festivaloch ako napr. vo Východnej, v Detve, Heľpe, Terchovej, Strážnici, Trenčíne, Nitre, v družobnom okrese Pelhřimov, na Zamagurských slávnostiach v Červenom Kláštore, na detskom folklórnom festivale v Likavke atď. Videli ho diváci i v susednom Poľsku - v Rabke. Účinkoval v televíznych programoch, zúčastnil sa pri natáčaní filmu Goralská svadba, Detský rok, natáčal pre Československý rozhlas v Bratislave i Banskej Bystrici. Svojím účinkovaním spestril nejeden kultúrny program a vyčaril úsmev na tvári nejedného diváka.

V posledných rokoch sa súbor svojim divákom najčastejšie predstavoval v programoch Svadobné obrázky, Vynášanie Moreny a Goralskými spevmi a tancami. Program je poväčšine koncipovaný tak, aby si jeho členovia osvojili a pomohli zachovať čo najviac z kultúrneho dedičstva svojich otcov - čo najviac piesní a tancov.

Dosť silnou stránkou súboru je hlavne spevácka zložka. Medzi posledné úspechy, ktorými by sa mohli dievčatá pochváliť, patrí účasť na Celoslovenskej prehliadke ľudových hudieb a speváckych skupín v Liptovskom Mikuláši, ktorá sa konala v dňoch 26. 6. - 28. 6. 2000 a kde sa táto spevácka skupina stala laureátom prehliadky v kategórii speváckych skupín.

Súbor má aj vlastnú detskú goralskú muziku, ktorej členovia, tak ako mnohé generácie pred nimi, sú v tejto oblasti "samoukmi" a svoje znalosti získavajú hlavne posluchom a "odkukávaním" techniky od starších muzikantov.

V obci sa nachádza Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Obec Hladovka tvorí samostatnú farnosť.