Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

PhDr. Marián Brnušák

Tel: 0905472430
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Starostom obce je od 2.1.2015

PhDr. Marián Brnušák sa narodil ako 2 dieťa Štefana a Márie Brnušákovej dňa 8.2.1968 v Trstenej. Základnú školu absolvoval na Základnej škole s materskou školou v Hladovke, následne absolvoval štúdium na SOU železničné Zvolen. Dosiahol vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, ktoré získal v roku 2005 na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, v študijnom odbore pedagogika, s dosiahnutým akademickým titulom doktor filozofie. Základnú vojenskú službu vykonával do roku 1989 v Bratislave. Od roku 1989 pracoval na Pozemných stavbách Banská Bystrica, zastaval pozíciu majstra do roku 1990. Od roku 1990 do roku 1991 pracoval ako zoraďovač OTF Nižná. Od 5.2.1991 pracoval v štátnej správe, v Colnej správe na Colnom úrade Trstená, Krakowská cesta 963, 028 01 Trstená, neskôr na Colnom úrade Žilina na rožných riadiacich pracovných pozíciách až do 31.12.2014.
V komunálnej politike je od roku 2008 ako poslanec obce, pracoval v rôznych komisiách obecného zastupiteľstva, bol členom obecnej rady, bol za obec zvolený ako zástupca obce do rady školy, člen komisie pre ochranu verejného poriadku a prešetrovanie sťažnosti, pracoval v komisií pre sociálnu, finančnú a správy majetku obce. Od 02.01.2015 je starostom obce Hladovka.
Ženatý, manželka Anežka Brnušáková, 2 deti.

Právomoci starostu

a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Mandát starostu zaniká

a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
b) uplynutím funkčného obdobia,
c) vzdaním sa mandátu,
d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f) vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu,
g) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce; v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti, v ktorej vykonáva funkciu,
h) v prípadoch podľa § 13 ods. 3, ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,
i) smrťou,
j) zrušením obce.
Zastupovanie starostu
Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať.

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára

(Chýbajúce strany - ide o strany prázdne či strany s nulovou hodnotou, ktoré sa z dôvodu šetrenia nezverejňujú.)   

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činnosti a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2023 (pdf súbor 4,1 MB)  

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činnosti a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2022 (pdf súbor 2,53 MB)  

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2021 (pdf súbor 21,1 MB)

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2020 (pdf súbor 15,8 MB)

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2019 (pdf súbor 13,6 MB)  

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2018 (pdf súbor 3 MB)  

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2017 (pdf súbor 2,8 MB)  

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2016 (pdf súbor 2,8 MB)  

Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2015 (pdf súbor 2,8 MB)  

Aj obec Hladovka má významných rodákov, na ktorých by sme nikdy nemali zabúdať. Spomeňme aspoň niektorých.

Ing. Martin Šperlágh - bol vedúcim Lesného úradu, lesmajster Oravského panstva od roku 1836 do 1851.

Eduard Šperlágh, syn - bol vedúcim Lesného úradu v Oravskom Podzámku v rokoch 1856 – 1864.

Imrich Šimaľa, narodil sa okolo roku 1800, študoval v reholi cisterciátov. Po 50 rokoch prišiel na návštevu rodného kraja ako kňaz - ekonóm cisterciátskeho kláštora neďaleko Salzburgu. Kostolu v Hladovke daroval viaceré omšové rúcha a kalich; okrem toho podporoval kostoly v Ústí nad Oravou a v Pekelníku. Chcel obdarovať dedinu vežovými hodinami, no predčasná smrť roku 1878 mu v tom zabránila.

MUDr. PhDr. Šperlágh - podrobné údaje o ňom nie sú známe. Bol univerzitným profesorom v Budapešti v 60-tych a 70-tych rokoch XIX. storočia.

PhDr. Ján Hutlas sa narodil v roku 1884 v Hladovke, v rodine Jozefa Hutlasa a Márie Hutlasovej (rodenej Šimaľa - Drahula) ako jeden z ôsmich detí. Prvú až štvrtú triedu katolíckeho gymnázia navštevoval v Trstenej, pokračoval na Kráľovskom katolíckom gymnáziu v Levoči. Po skončení stredoškolských štúdií pokračoval v štúdiách na univerzite v Budapešti. Počas I. svetovej vojny bojoval ako dôstojník v uhorskej armáde. Po skončení univerzitných štúdií určitý čas pôsobil ako súkromný učiteľ v grófskej rodine v Miškolci, neskôr ako stredoškolský profesor na viacerých miestach v bývalej ČSR, napr. v Dolnom Kubíne, Lučenci, Užhorode a v Košiciach. V roku 1938 bol menovaný za riaditeľa slovenského gymnázia v okupovaných Košiciach. Tam pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1945.
Ako štyridsaťročný sa oženil. Manželstvo bolo bezdetné. Zomrel v Košiciach v roku 1965. Pochovaný je na mestskom cintoríne.
Môžeme ho charakterizovať ako inteligentného a noblesného človeka. Dbal o svoj zovňajšok, bol priateľský a veľmi spoločenský. Vyučoval slovenský a maďarský jazyk, aktívne ovládal nemčinu, gréčtinu a latinčinu. Na dovolenkách v Hladovke sa rád stretával so svojimi súrodencami. Vždy bol hrdý na svoj goralský pôvod.

Anton Hutlas, narodil sa 6. 9. 1895 v Hladovke, v rodine Jozefa Hutlasa a Márie Hutlasovej (rodenej Šimaľa - Drahula) ako jeden z ôsmich detí. V rokoch 1907 – 1911 navštevoval 1.- 4. triedu katolíckeho gymnázia v Trstenej, piatu a šiestu triedu absolvoval v Kráľovskom gymnáziu v Levoči. Posledné dva ročníky študoval na Katolíckom gymnáziu v Rožňave, ktoré skončil maturitou.
Ako učiteľ pracoval v Užhorode, Berehove, Lučenci. Počas pôsobenia v meste Berehovo sa oženil s Máriou Jasay. Ich dcéra Editu žije v Bratislave. Z dôvodu častého prekladania stredoškolských učiteľov na nové pôsobiská sa úspešne zúčastnil na konkurze o miesto mestského archivára v Košiciach. Na univerzite v Brne si doplnil vzdelanie v odbore archívnictvo. Od roku 1925 pôsobil ako mestský archivár v Košiciach.
Po rozpade ČSR a vzniku SR anektovali Košice Maďari. V dôsledku nesúhlasu s maďarskou okupáciou južných časti Slovenska bol predčasne penzionovaný. Na základe týchto skutočností v roku 1939 opustil Košice a presťahoval sa do Bratislavy, kde získal miesto vedúceho Štátneho archívu, v ktorom pracoval až do dôchodku. Zomrel v Bratislave v roku 1989 a pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.
Dovolenky trávil s bratmi v Hladovke. Bol aktívnym turistom a mal priateľský vzťah s p. farárom Laurincom. Celý život bol pyšný na svoj goralský pôvod. V povojnových rokoch pomohol mnohým jednoduchým ľudom z Oravy. Nazývali ho advokátom chudobných.

PhDr. Paulína Hudíková, narodená 7. 2. 1917 v Hladovke. Vyučovala na Vyššej pedagogickej škole v Prešove, pôsobila ako náboženská aktivistka. 31. 7. 1950 bola za nevyjasnených okolnosti zavraždená v katastri obce Vardejov. Viac v samostatnom článku.

Štefan Gallas, bol riaditeľom Tatrabanky v Dolnom Kubíne. Po prevrate v roku 1948 sa nenašla preňho iná práca ako zametanie ulíc.

MUDr. Martin Šprlák, narodený 2. 11. 1926 v Hladovke. Študoval na Gymnáziu v Trstenej, neskôr na Lekárskej fakulte v Bratislave. V roku 1953 bol promovaný a pôsobil ako lekár I. kontaktu a primár obvodných lekárov na južnom Slovensku - v Nemocnici s poliklinikou na Bezručovej ulici v Bratislave a v Prievoze. Zomrel 14. 9. 1994 v Bratislave.

MUDr. Jozef Brnušák, narodený v Hladovke 5. 9. 1931. 1. až 4. ročník gymnázia chodil do Trstenej, potom 6 rokov v Kláštore pod Znievom kde aj zmaturoval. Od roku 1949 študuje veterinárnu medecínu v Košiciach. V roku 1954 bol promovaný. Oženil sa s Júliou Rusákovou. Mali dve dievčatá a dvoch chlapcov. Dievčatá zomreli a jeden z chlapcov vyštudoval lekárstvo, druhý ekonomické inžinierstvo.
Od roku 1957 pracoval ako veterinár v Bardejove a od roku 1966 až do odchodu do Alžírska ako okresný veterinár. Tam pôsobil do roku 1971. Ovládal cudzie jazyky (angličtinu, francúzštinu). Od roku 1972 pracoval ako laborant na pitnú vodu v Mongolsku. V roku 1982 pôsobil na Inštitúte v Kanade. Vrátil sa do Bardejova, kde žil až do roku 1994. Zomrel vo veku 63 rokov.

Ing. arch. Ján Uličný, narodený 26. 11. 1933 v Hladovke, vyštudoval architektúru v Bratislave, pracoval v Stavoprojekte v Košiciach. Bol hlavným projektantom našej farskej budovy a iných významných slovenských mestských stavieb a skokanských mostíkov vo Vysokých Tatrách, viacerých kostolov na východnom Slovensku. Zomrel 27. 1. 1993. Viac podrobnosti na stránkach wikipédie.

Ing. Karol Korček, narodený 25. 5. 1935 v Hladovke. Pracoval v stavebníctve, projektoval cesty a mosty. Žil a pôsobil v Žiline.

Zo života Dr. Pavlíny Hudíkovej, významnej rodáčky obce Hladovka a jej rodiny

V „Monografií obce Hladovka“, je medzi významnými rodákmi uvedená aj Dr. Paulína Hudíková. Údaje o nej tam však majú isté nedostatky, ktoré nie celkom zodpovedajú skutočnostiam.
Cieľom tohto textu je oprava, či spresnenie informácií o nej. Zároveň podávame niektoré informácie o jej rodine, jej štúdiách a jej tragickom konci života. Súčasťou článku sú vyslovené aj podozrenia príbuzných o tom, za akých okolností bola zavraždená a výsledky ich dlhodobého snaženia o tom, ako bola vražda vyšetrená...
***

Dr. Paulína Hudíková, dcéra Martina Hudíka a Márie Hudíkovej, rod. Kalisovej, narodená 7. 2. 1917 v Hladovke, zomrela násilnou smrťou 31. 7. 1950 v lese Elizabet v katastri obce Bardejov.
Narodila sa 7. 2. 1917 v Hladovke a bola zavraždená 31. 7. 1950 (podľa úmrtného listu z Bardejova) v katastri mesta Bardejov. Pravdou je, že z Bardejovských kúpeľov, kde sa liečila, išla peši na svätú omšu do Bardejova a späť sa nevrátila.
Asi po roku ju 2. 7. 1951 našli v lese hubári (pozri prílohy: dokument-02, dokument-03a, dokument-03b).
Nie je pravdou, že bola profesorkou na Pedagogickej fakulte v Prešove. Učila v Prešove budúcich učiteľov, ale v čase jej vraždy v Prešove ešte nebola pedagogická fakulta. Tá tam vznikla presunom z Košíc až v roku 1952. Dovtedy tam bol údajne tzv. „Učiteľský ústav“ – „Štátny koedukačný učiteľský ústav“, ktorého názov sa v roku 1948 zmenil na názov „Vyššia pedagogická škola“.
Je známe, že bola náboženskou aktivistkou.

Poznámky k vražde v r. 1950:
Z okolností, ktoré vražde predchádzali i z postupov polície po nájdení jej tela, nadobudla väčšina príbuzných názor, že bola zavraždená štátnou mocou za spoluúčasti ŠtB, buď priamo nimi, alebo na ich objednávku.
Toto podozrenie podporujú jednak udalosti pred vraždou – sledovanie, vyhrážky a upozornenia, že nebude môcť ďalej učiť... a tiež udalosti po vražde. (V tom čase sa pomerne intenzívne začala v školách potláčať kresťanská filozofia a do popredia sa pretláčala marxisticko-leninská.)
Až do času, kým nebola nájdená, vtedajšia polícia tvrdila, že emigrovala do Ameriky a toto svoje tvrdenie podporovala vyšetrovaním príbuzných z napomáhania emigrácie, vyšetrovaním spolubývajúcej v kúpeľoch v Bardejove a vyhrážkami, aby mlčala. Podozrenia, že za vraždou „stojí“ štát potvrdzujú aj vyšetrovania polície po nájdení zavraždenej a aj udalosti, ktoré sa údajne následne stali, rovnako aj únik informácií od vtedajšej polície.
Aj napriek tomu, že príbuzní mali záujem o výsledky vyšetrovania, nikdy o nich neboli informovaní. Ľudia, ktorí o tom mohli mať nejaké informácie, mali strach čokoľvek príbuzným povedať, a to aj po dlhých rokoch. Aj to, že v roku 1950 vtedajšia štátna moc v spolupráci s ŠtB bojovala proti cirkvám, proti kňazom i náboženským aktivistom naznačuje, že to mohla byť vražda súvisiaca z aktivitami vtedajšej štátnej moci. (Viď. akcie K, K2 proti mužským reholiam, a R proti ženským reholiam v období od 3. 5. 1950 do 31. 8. 1950. Vtedy sa prenasledovali a prípadne likvidovali rehoľné rády, rehoľníci, kňazi a tí, ktorí mali k cirkvám blízko...)
Od doby kedy bolo zistené že Dr. Paulína Hudíková bola zavraždená, jej najbližší príbuzní očakávali, že budú oboznámení s výsledkami vyšetrovania, čo sa nikdy nestalo. Preto sa o to viacerí opakovane snažili dotazovaním sa na rôznych miestach a v rôznych obdobiach.
Naposledy roku 2005 sa snažila získať nejaké informácie o vyšetrovaní vraždy aj sestra zavraždenej Kristína, prostredníctvom Ústavu pamäti národa. Neskôr po jej smrti sa o to snažil aj jej syn, spolu so svojim bratrancom, ktorému bola krstnou mamou. Obidvaja to skúšali na rôznych miestach a u rôznych osôb, vrátane Ministra vnútra SR a to až do roku 2019. Hlavným zámerom ich snáh bol záujem o sprístupnenie vyšetrovacieho spisu a získanie záverov vyšetrovania, no nič sa im zistiť nepodarilo. Záver je teda taký, že nikde v SR a ani v ČR sa vyšetrovací spis k uvedenej vražde nenašiel a nenašiel sa ani záznam o jeho skartácii, či uložení. Akoby vražda ani neexistovala, pričom spisy o nevyšetrených vraždách má štát archivovať, aj keď vraždy po 50 rokoch sú premlčané...

Rodina Hudíková:
Otec, Martin Hudík (6. 7. 1876 – 21. 2. 1960) (na jeho pomníku v Hladovke je nesprávne uvedený rok narodenia) bol gazdom, včelárom, vedel pracovať so železom, dvakrát bol v Amerike za prácou.
Matka, Mária Hudíková, rodená Kalisová (23. 1. 1883 – 23. 9. 1949).
Otec Martin mal bratov Mateja a Jána. Jeho otec sa volal Ondrej (V Monografii obce Hladovka sa píše, že Ondrej Hudík bol voleným starostom v rokoch 1913 – 1914. Ide pravdepodobne o otca Martina Hudíka.).
Ondrejovými potomkami, a teda aj príbuznými nebohej Paulíny, sú aj kňazi z Hladovky: Dušan Šimaľa a Dušan Kubica.
Manželia Martin a Mária mali 9 detí, sú to:
- Anna Malinčíková, rodená Hudíková (* 10. 7. 1904),
- Karolína Hudíková (* 3. 3. 1906),
- Mária Vejčíková, rodená Hudíková (* 26. 10. 1907),
- Kristína Pappová, rodená Hudíková (* 7. 5. 1912),
- Veronika Hrubcová, rodená Hudíková (* 28. 1. 1914),
- Paulína Hudíková (* 7. 2. 1917 + 31. 7. 1950),
- Štefan Hudík (* 17. 9. 1922),
- Terézia Berecová, rodená Hudíková (* 7. 10. 1924),
- Jozef Hudík (* 4. 9. 1929).
Zo súrodencov už nežije nikto. V Hladovke sú pochovaní obidvaja rodičia, dcéry Veronika a Karolína a syn Štefan, ktorí tu aj trvalo žili.
Kristína často spomínala na to, ako bolo u nich veselo, keď otec Martin a jej brat Štefan hrávali na klarinete a sestra Paulína na husliach a ženy v dome pri tom spievali. Štefan Hudík bol v rokoch 1947 – 1952 aj členom dychovej hudby v Hladovke.
Zaujímavé môže byť aj to, že učiteľkou bola aj sestra Terézia, ktorá istý čas učila striedavo v Hladovke a v Suchej Hore. V Hladovke to bolo v čase od 15. 5. 1945 do 31. 5. 1945 a od 29. 10. 1945 do 6. 4. 1946. Istý čas pôsobila ako výpomocná učiteľka Štátnej ľudovej školy v Suchej Hore. V Monografii obce Hladovka sa spomína, že 13. 1. 1946 usporiadala Slovenská katolícka mládež v Hladovke prvý povojnový večierok, na ktorom mala najväčší úspech riaditeľka Terézia Hudíková, ktorá sa neskôr opäť vracia do Suchej Hory. 7. 9. 1946 bola opäť presunutá do Hladovky a dostala II. triedu, no 31. 12. 1946 ju znovu preložili, tentokrát do Jakubova.

Štúdia Paulíny Hudíkovej:

Paulína absolvovala základnú školu, 4 roky gymnázia s maturitou, 4 roky v Učiteľskom ústave s maturitou (pozn.*), 5 rokov Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave 1940 – 1945. V r.1946 získala titul Dr. (pravdepodobne tiež na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave).
Paulína študovala čiastočne vďaka finančnej a materiálnej pomoci svojich rodičov a čiastočne vďaka príspevkom niektorých starších sestier, ktoré v tom čase už pracovali. Dostalo sa jej tiež podpory pre chudobných študentov, ktorá v tom čase v školách existovala. Počas štúdií si tiež privyrábala súkromným doučovaním a počas štúdia na VŠ tiež učila na obvodnej meštianskej škole (na nižšom stupni). Šetrila, kde sa dalo, napr. počas štúdia na učiteľskom ústave bývala istý čas u svojej sestry vo Vrútkach a do školy dochádzala vlakom. Počas štúdia v Bratislave sa jej podarilo vybaviť ubytovanie v ženskom cirkevnom kláštore, kde sa tiež aktívne zapájala do kláštorného života.
Využívala tiež pôžičky od súkromných osôb (údajne aj od vtedajšieho farára v Hladovke, vdp. Mikuláša Fitta), ktoré po skončení školy sama splácala. Počas štúdia i po ňom pôsobila vo viacerých mestách – v Bratislave, Stupave, Leviciach, Myjave, Prešove.

Pozn.*: bol to: „Štátny čsl. koedukačný učiteľský ústav Jána Kollára v Štubnianskych Tepliciach“ (dnes sú to Turčianske Teplice). Pozri prílohu, dokument-01 – internetový zdroj – Výročná správa zo školského roku 1932/33. Paulína Hudíková sa tam spomína na stranách 10, 11, 16, 18 a 31 (na strane 31 je pri jej mene hviezdička *, ktorá sa uvádzala u vyznamenaných študentov.).

K daru Paulíny pre kostol v Hladovke:
Keď sa jej podarilo úspešne splatiť všetky dlhy, ktoré vznikli počas jej štúdia, na znak vďaky a aj preto, že bola veľmi pobožná, venovala kostolu v Hladovke dar – rezbárske dielo s dvoma obrazmi, ktoré je dnes zavesené na stene vo vstupnej časti kostola. (foto-06). Na obrazoch sa nachádzajú jej obľúbení svätí:
- obraz Matky ustavičnej pomoci – najslávnejší a najkrajší obraz Panny Márie na svete, ktorý má veľmi zaujímavú históriu, jeho originál je uložený v kostole Sv. Alfonza v Ríme,
- obraz Sv. Alfonza (1696 – 1787) – sv. Alfonz bol biskupom, učiteľom cirkvi a zakladateľom „Kongregácie Božského Vykupiteľa“ („redemptoristov“). Je patrónom spovedníkov, duchovných vodcov, morálnych teológov a učiteľom morálky. Bol veľmi talentovaný. Ako 16-ročný získal doktorát práva na Neapolskej univerzite, kde študoval od 12 rokov. Neskôr študoval teológiu. Bol vysvätený v roku 1726. Uvádza sa, že bol aj maliarom, architektom a hudobným skladateľom.
Na tomto rezbárskom diele bola dlhé roky v kostole drevená tabuľka s nápisom „Venovala Dr. Hudíková“

Fotografická príloha:
- foto-01 – fotokópia indexu z r. 1940 – začiatok štúdia na VŠ – filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave
- foto-02 – portrét – 30. 10. 1946 – v deň promócii, po doktoráte (Levice)
- foto-03 – portrét z obdobia rokov 1946 až 1950
- foto-04 – portrét z obdobia rokov 1946 až 1950
- foto-05 – fotografia zo svadby sestry Veroniky z roku 1942 resp. 1943. Pavlína na pravom okraji, Terézia na ľavom, vedľa nej Štefan. Na fotografii je celá rodina s rodičmi, dve dcéry sú s manželmi.
- foto-06 – fotografia daru pre kostol v Hladovke
- foto-07 – pomník z miesta pochovania Paulíny
- foto-08 – so svojimi žiačkami v Stupave 1943 (Paulína v strede nad tabuľkou)