V 2007 tvorí v obci bytový fond 306 rodinných domov. Trvalo obývaných bytov bolo 261.  

Rozvoj v oblasti výstavby bytov

Nakoľko obec nemá dostatočné prostriedky na rozvoj bytového fondu a mladí nemajú záujem bývať v bytových domoch, vo väčšine prípadov sa uskutočňuje výhradne z prostriedkov jednotlivých domácností.

Základné údaje o domovom a bytovom fonde
Nasledujúca tabuľka prezentuje stav bytového fondu v roku 2007. V obci bolo v roku 2007 evidovaných 306 domov, z čoho 45 domov bolo neobývaných. V obci sa nachádzajú bytové domy, v ktorých sa nachádza 6 bytov.



Ukazovatele úrovne bývania a vybavenosti boli nasledovné: na jeden byt v obci v priemere pripadalo 3,28 osôb, pričom na jednu osobu pripadlo v priemere 33,2 m2.  



Základným zámerom obce v oblasti bývania je zabezpečiť rozvoj bývania vo všetkých jeho zložkách. Stratégiu rozvoja bývania je potrebné založiť na usmerňovaní a zosúladení verejných a súkromných aktivít, finančných, územných a ľudských zdrojov. Vychádzať je nutné pri tom zo schváleného Programu rozvoja bývania, Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR vydaných Smerníc na poskytovanie dotácií na obstaranie nájomných bytov, na odstraňovanie systémových porúch bytových domov, zo schváleného zákona NR SR č. 124/1996 o Štátnom fonde rozvoja bývania, v znení neskorších úprav a k nemu schválených predpisov a zo Sektorového operačného plánu pre oblasť rozvoja bývania, vypracovaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Strategickým cieľom bytovej výstavby by malo byť – dosiahnuť bežný európsky štandard. Bývanie pre mladé rodiny, obyvateľov žijúcich pod hranicou sociálneho minima a prestárlych občanov by malo byť porovnateľné so sociálnou výstavbou  v krajinách  EU.

Vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce má nasledovnú štruktúru. Najväčší počet obyvateľov v mužskej populácii disponuje učňovským vzdelaním bez maturity. V prípade ženskej populácie pripadá najviac obyvateľov na základné vzdelanie. Minimálne percento pripadá na obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. Treťou najväčšou skupinou sú obyvatelia s úplným stredným vzdelaním s maturitou. Nasledujúca tabuľka prezentuje vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva v roku 2007.

Z hľadiska uplatnenia sa obyvateľstva na trhu práce má uvedená vzdelanostná štruktúra pomerne negatívny pomer. Z hľadiska ďalšieho vývoja je potrebné v obci zvyšovať počet obyvateľov s úplným stredným vzdelaním, ako aj počet obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním.

Vývoj vzdelanostnej štruktúry sa v sledovanom období vyvíjal smerom k zvyšovaniu počtu obyvateľov s úplným stredným vzdelaním.

Vývoj nezamestnanosti
Od roku 1989 sa na vývoji zamestnanosti začalo výrazne prejavovať spomalenie dynamiky hospodárskeho rastu. Likvidácia pracovných miest v dôsledku transformačných a reštrukturalizačných procesov nebola kompenzovaná vytváraním nových pracovných miest v ozdravených častiach hospodárstva. Pre celú ekonomiku je charakteristická vysoká miera nezamestnanosti a nízka tvorba nových pracovných miest.

Vývoj nezamestnanosti vo všeobecnosti v Žilinskom kraji zaznamenáva mierne klesajúci trend a ale jej súčasná úroveň je spolu s Košickým a Prešovským krajom najvyššia spomedzi ostatných krajov na Slovensku. Mierne zlepšovanie situácie je výsledkom priamych zahraničných investícií, ktoré sú hlavných zdrojom tvorby nových pracovných miest. Absolútny počet evidovaných nezamestnaných obyvateľov v obci prezentuje nasledujúca tabuľka.

Štruktúra evidovaných nezamestnaných z hľadiska ich dosiahnutého vzdelania bola totožná s celoslovenskými štatistikami. Najväčší podiel na nezamestnanosti v obci v sledovanom období pripadal na obyvateľov so základným s stredným vzdelaním bez maturity. Od roku 2002 do roku 2006 klesol počet nezamestnaných obyvateľov celkovo o vyše 49,1 %.

Verejné služby zamestnanosti
Na zabezpečovanie práva občanov na zamestnanie je zriadený Národný úrad práce (NÚP) ako verejnoprávna inštitúcia, ktorý v rozsahu svojej pôsobnosti, ako jeden z viacerých subjektov v súčinnosti s reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov vykonáva politiku zamestnanosti. NÚP je hlavnou inštitúciou realizujúcou politiku trhu práce, čo je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní na pracovné miesta na trhu práce formou sprostredkovania zamestnania, poskytovania poradenstva, prispôsobovaním profesijnej štruktúry nezamestnaných a zamestnancov pomocou rekvalifikácií, podporovanie vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi pomocou poskytovania príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce a poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Pri poskytovaní verejných služieb zamestnanosti obec spolupracuje s NÚP v Tvrdošíne, pri vytváraní dočasných pracovných miest, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zachovania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných. Obec spolupracuje rovnako aj pri realizácii aktívnej politiky trhu práce (APTP), v rámci ktorej sa pomocou nástrojov APTP predovšetkým podporuje vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi, ako aj obcou samotnou. Obec v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti dočasne zamestnáva nezamestnaných občanov v rámci malých obecných služieb. V prevažnej miere výkon týchto pracovných činností zahŕňa údržbu verejných priestranstiev.

Štruktúra zamestnanosti
Reštrukturalizácia ekonomiky od konca osemdesiatych rokov mala významný dopad aj na zamestnanosť obyvateľstva v obci. Zmeny sa dotkli predovšetkým väčšiny priemyselných odvetví. Za posledné roky v absolútnom vyjadrení tu zamestnanosť značne poklesla.

V odvetviach NH bolo najviac obyvateľov obce zamestnaných v poľnohospodárstve, vrátane stavebníctva. V priemere pripadalo v sledovanom období na uvedené odvetvia od 20 do 95 obyvateľov.

Najmenší podiel pripadol na peňažníctvo a poisťovníctvo, ako aj verejnú správu, obranu, povinné sociálne zabezpečenie, poštové a telekomunikačné služby.

Oblasť ľudských zdrojov je zameraná na rozvoj, vzdelanosti, zamestnanosti a trhu práce. Oblasti identifikované na lokálnej úrovni sú relevantné s Národným plánom zamestnanosti.

Z hľadiska vierovyznania je obec prakticky homogénna. Dominantná časť obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu vierovyznaniu. V malej miere sú zastúpené ostatné vierovyznania.   

Z hľadiska národnostnej štruktúry sa prevažná časť obyvateľov hlási k Slovenskej národnosti.  

Demografia
Úroveň sociálneho rozvoja charakterizuje viacero ukazovateľov, medzi ktoré patrí aj demografická situácia a zloženie obyvateľstva. Pre demografický vývoj je vo všeobecnosti charakteristický znižujúci sa prirodzený prírastok obyvateľstva a starnutie populácie. Uvedený vývoj ale nie je charakteristický pre obec Hladovka. V roku 2006 žilo v obci 957 obyvateľov.
.

Celkový počet obyvateľov vykazuje v sledovanom období narastajúci trend. Za sledované 5 ročné obdobie vzrástol počet obyvateľov o 4,4 %. Priemerný koeficient rastu dosiahol hodnotu 1,0108, čo predstavuje priemerný ročný nárast o 1,08 %. Predpokladaný vývoj do budúcnosti prezentuje nasledujúca tabuľka.

V prípade, že sa zachová doterajší trend vývoja, počet obyvateľov by sa mal v sledovanom období vyvíjať rovnomerne v smere nárastu počtu. Aj keď prognóza predpokladá určité zrýchlenie nárastu, nebude mať významnejší pozitívny vplyv na vývoj populačnej krivky. Nasledujúca tabuľka prezentuje prirodzený úbytok obyvateľstva v obci.

Vývoj ukazovateľa prirodzeného prírastku obyvateľstva v obci v sledovanom období vykazuje pozitívny trend. Počet zomrelých v obci neprekračuje počet živonarodených obyvateľov v žiadnom roku sledovaného obdobia.  Najvyšší prirodzený prírastok v obci bol zaznamenaný v roku 2004, kedy stúpol počet obyvateľov o 19.

Migrácia obyvateľstva
Migrácia obyvateľstva t.j. rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými obyvateľmi vykazuje vcelku rovnomerný vývoj. Rozhodujúci podiel na migrácii obyvateľstva v obci pripadá na občanov v produktívnom veku. V sledovanom období vykazoval migračný prírastok rovnako ako v prípade prirodzeného prírastku pozitívny trend.

Najväčší migračný prírastok obyvateľstva bol zaznamenaný v roku 2002 a 2005. V uvedenom roku vzrástol počet obyvateľov v dôsledku migračných tendencií o 5. Negatívne migračné saldo nebolo zaznamenané v žiadnom roku sledovaného obdobia. Nasledujúca tabuľka prezentuje vývoj celkového prírastku obyvateľstva v obci, ktorý je súčtom prirodzeného a migračného prírastku.

Ako prezentuje tabuľka, dochádzalo v obci v sledovanom období len k prírastku obyvateľstva. Aj keď ostatných rokoch absolútne čísla vyjadrujúce nárast obyvateľstva neboli vysoké, z dlhodobého hľadiska a z hľadiska veľkosti sledovaného sídla, má uvedený vývoj značne pozitívny dopad.

Veková štruktúra obyvateľstva obce
Nasledujúca tabuľka prezentuje aktuálnu vekovú štruktúru obyvateľov v rokoch 2001 až 2005. Najväčší podiel pripadá na obyvateľov v produktívnom veku, najmenší podiel na obyvateľov v poproduktívnom veku. Uvedený trend možno z pohľadu jej ďalšieho sociálno-hospodárskeho rozvoja považovať za značne pozitívny bez sklonu k stárnutiu obyvateľstva. V sledovanom období vzrástol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o viac ako 2,5 %.     

Legenda: predproduktívny  (0 – 14), produktívny (15 – 59m/54ž), poproduktívny ( 60+m/55ž). Index starnutia – pomer poproduktívnej zložky obyvateľstva k predproduktívnej

Ako prezentuje graf, za uvedených 5 rokov došlo vo vekových skupinách k miernym zmenám. Z hľadiska budúceho vývoja obce uvedený vývoj nespôsobí urýchlenie stárnutia obyvateľstva v obci.

Ako prezentuje graf č. 2. predpokladá sa nárast obyvateľov v o všetkých vekových skupinách.

* - prognóza

Vekovú štruktúru ekonomicky aktívneho obyvateľstva prezentuje nasledujúca tabuľka. Najviac ekonomicky činného obyvateľstva pripadá na vekovú skupinu mužov od 30 do 39 rokov. Naopak najmenšiu skupinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva tvoria muži od 60 do 64 rokov.

Z ekonomického hľadiska je daná štruktúra vyhovujúca, nakoľko sa pomerne veľká časť ekonomicky činných obyvateľov pohybuje vo vekovej skupine od 20 do 40 rokov.

Národnostná štruktúra obyvateľstva
V obci  je štruktúra obyvateľstva prakticky homogénna, s jednou dominantnou národnostnou skupinou, čo dokazuje aj nasledujúca tabuľka.   

Okrem obyvateľov slovenskej národnosti v obci žije 9 obyvateľov s poľskou národnosťou.

Priemysel, energetika, doprava a ťažba nerastných surovín, majú okrem hospodárskeho významu značne negatívny vplyv na krajinno-prírodné prostredie v katastrálnom území obce a jej blízkom okolí. Obec leží na území CHKO Horná Orava, ktorý sa vyznačuje väčšou alebo menšou variabilitou prírodných a antropogénnych javov, čo závisí od jeho geologických, geomorfologických a iných pomerov. CHKO charakterizuje značná pestrosť prírodných hodnôt, ale aj rôznorodé spôsoby jeho hospodárskeho využitia. Prítomnosť CHKO a potreba zvýšenej ochrany územia ovplyvňuje zákonite aj spoločensko-hospodársku činnosť v obci Hladovka, ktorá sa prejavuje hlavne v možnosti zakladania len ekologicky nezávadných prevádzok a obmedzených možnostiach hospodárskeho využívania okolitých lesných porastov, vodných tokov a okolitej pôdy. Chránené územie má celkovú rozlohu 70 332,51 ha. Úlohou správy CHKO Horná Orava, ktorá má sídlo v Námestove, je komplexne riešiť otázku zachovania a zveľaďovania hornooravskej krajiny. Toto chránené územie na rozdiel od iných nemá ochranné pásmo, ale je rozdelené na štyri podoblasti s diferencovanými ochrannými podmienkami podľa prírodných daností, osobitostí a stupňa zachovalostí jednotlivých lokalít, ktoré sú na základe kvalitatívnych zhodností združené do príslušných krajinných celkov v rámci jednotlivých podoblastí.

Starostlivosť o územie
Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno – historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie je v súčasnosti upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

Územno - plánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v obci.

Ochrana ovzdušia
Na ochranu ovzdušia v obci pred potenciálnymi a reálnymi zdrojmi znečistenia slúži zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov. Upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a spôsobom obmedzenia následkov znečisťovania. V zákone sú definované znečisťujúce látky, zdroje znečisťovania, povinnosti právnických a fyzických osôb ako aj prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia, poplatky a pokuty za znečisťovanie ovzdušia. Definované sú veľké zdroje znečistenia ovzdušia ako technologické celky so súhrnným tepelným výkonom 50 MW alebo vyšším.

Z hľadiska znečistenia ovzdušia sú najväčšími zdrojmi automobilová doprava, nakoľko obec leží na cestnom ťahu Slovensko - Poľsko s hraničným prechodom Suchá Hora. Negatívny vplyv cestnej dopravy sa okrem zásahov pri stavbe a rekonštrukciách ciest prejavujú hlavne v podobe výfukových plynov a posypových materiálov v zimnom období. K hlavným zdrojom znečistenia priamo v intraviláni obce možno zaradiť hlavne v zimných mesiacoch domácnosti vykurované fosílnymi palivami.       

Odpadové hospodárstvo
Základným právnym predpisom pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi je zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2001. Jedným zo základných nástrojov stratégie hospodárenia s odpadmi je vypracovanie „Programov odpadového hospodárstva“. Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky vypracováva Ministerstvo životného prostredia a následne krajský úrad, samosprávny kraj, obec a pôvodca odpadu. Nasledujúca tabuľka prezentuje príjmy a výdavky obce so zabezpečením odvozu a likvidácie komunálneho odpadu.

V sledovanom období bol vývoj príjmov a výdavkov z odvozu a likvidácie komunálneho odpadu rovnomerný. Od roku 2002 do roku 2006 stúpol objem príjmov v tejto oblasti o 19,1 %. V prípade výdavkov to bolo 36,9 %. V prípade, že sa doterajší vývoj zachová, nemožno predpokladať dosiahnutie ekonomickej rentability z poskytovania uvedenej služby.

Mimoriadne nepriaznivý je súčasný stav vo využívaní a likvidácii tuhého komunálneho odpadu. Jednou z ciest ako by mohla obec uvedený problém riešiť je efektívnejší separovaný zber, ktorý v súčasnosti uskutočňuje. So separáciou odpadu začala obec už v roku 2004, kedy sa jej podarilo vyseparovať 10 ton TKO. Odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu zabezpečujú Technické služby mesta Ružomberok.

Do budúcnosti plánuje obec zabezpečiť efektívnejšiu separáciu komunálneho odpadu, čo by pozitívne vplývalo na znižovanie zaťaženosti obecného rozpočtu, ako aj životné prostredie.

Lesné hospodárstvo
V lesnom hospodárstve prebehla reprivatizácia, ktorá bola spojená so značnými problémami v zabezpečovaní pestovanej a lesoochranárskej činnosti u nových súkromných vlastníkov. Z dôvodu existencie národného parku sú ekonomické možnosti využitia drevnej hmoty značne obmedzené. Následne obmedzená schopnosť tvorby vlastných zdrojov sa odráža v kvalite starostlivosti o existujúci lesný porast.

Vývoj a súčasný stav tunajších lesných spoločenstiev je podmienený špecifickými prírodnými a antropogénnymi činiteľmi. Súčasná biodiverzita lesného rastlinstva je výsledkom dlhého procesu ľudskej činnosti hlavne v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva. Z uvedeného dôvodu sa v okolí obce nachádza len málo prirodzených lesných spoločenstiev, ktoré sú ukážkou autoregulačných procesov. V okolí obce sa z hospodársky využiteľných drevín vyskytujú spoločenstvá smrekových lesov, ktoré sú typické pre oblasť hornej Oravy. Súčasné dospelé porasty v prevažnej miere teda tvoria  smrekové monokultúry. Novozakladané porasty sú smrečiny so stanovištne požadovaným zastúpením jedle, buka a vtrúseným javorom horským. Smrek je tu veľmi vitálnou drevinou, dobre sa zmladzuje a potláča ostatné dreviny, aj tie, ktorých prítomnosť je ekologicky odôvodnená. Ekonomické využitie tunajších lesov sa prejavuje hlavne v oblasti turistického ruchu v podobe poľovných revírov bohatých na lesnú zver.

Významným problémom je enviromentálny dopad hospodárskej činnosti. Podobne ako vo všetkých oblastiach Slovenska, aj tu sa prejavuje jej negatívny vplyv. Vysoké hodnoty oxidu siričitého spôsobujú nadmernú kyslosť dažďovej vody s negatívnym vplyvom hlavne na spoločenstvá ihličnatých lesov. Kyslé dažde spolu s pôsobením biologických škodcov spôsobujú vysychanie lesného porastu. Ten následne nemôže plniť svoju akumulačnú funkciu a spolu so zvyšujúcimi sa emisiami oxidu dusíka pôsobí na znižovanie objemu zrážok. Zmena klímy a uvedený proces má negatívny vplyv na tunajší ekosystém, ktorý hlavne v prípade rastlinstva pomaly mení svoju štruktúru a prirodzenú biodiverzitu.

Najväčšiu časť plochy tu pôvodne pokrýval smrek, jedľa, borovica a buk. Intenzívnou hospodárskou činnosťou sa však lesné plochy narušili a premenili na smrekové monokultúry. Zvyšky pôvodných lesných porastov sa nachádzajú už len na malých plochách, na vyššie položených miestach alebo ako zákonom chránený porast. Na Orave možno vyčleniť tieto vegetačné stupne: stupeň pahorkatín, čiže kotlinový stupeň, podhorský stupeň, horský stupeň /až po hornú hranicu lesa/ a subalpínsky, čiže kosodrevinový stupeň, zaberajúci najvyššie oblasti Babej hory a čiastočne i Pilska. V lesnom spoločenstve má prevahu smrek, zväčša ako monokultúra. Jedľa biela, vytvárajúca zväčša porasty s bukom a smrekom, je o niečo hojnejšie zastúpená len v oblasti Oravskej Magury. Smrekovec opadavý, borovica resp. borovica sosna a borievka sibírska sa vyskytujú v oblasti Babej hory a Pilska. Na celom území je rozšírená borievka obyčajná. V nižších polohách majú prevahu listnaté lesy. Prevláda tu buk, jelša lepkavá, breza bradavičnatá a lieska obyčajná. Teplomilné druhy sa uplatňujú iba vo veľmi malom množstve a dolinou Oravy vystupujú nanajvýš po Oravský Podzámok. V pásme lesov podrastoch nachádzame typické lesné druhy: veternica lesná, kopytník európsky,... . Vo vlhkých hájoch a krovinách kvitne hlavne kyslička obyčajná a durman obyčajný. Vo vyšších polohách sú v podraste zastúpené rôzne druhy papradí a plavúňov, čučoriedka obyčajná, vres obyčajný, brusnica pravá, ... . Z krovín v pásme lesa prevláda jarabina vtáčia a ostružina malina. V podmáčanom smrekovom lese v podraste sú hojne zastúpené machy, nezábudka močiarna, ... . V pásme kosodreviny dominuje kosodrevina. Endemitom Babej hory je rožec alpínsky babohorský. Floristicky najzaujímavejšie sú rašeliniská hornej Oravy. Väčšina z nich vznikla v prameniskovej oblasti. Slatiny sú na hornej Orave pomerne zriedkavé. Väčšinou sa vyskytujú na menšícj plochách buď na okraji rašelinísk, alebo pod úpätím odlesnených svahov pohorí.

Pôda
Kvalita pôdy patrí medzi najvýznamnejšie faktory využívania a rozvoja územia obce. Vzhľadom k veľmi dlhému času jej obnovy je potrebné v maximálnej miere zohľadňovať jej prirodzené vlastnosti. Rozsah pôdneho fondu je obmedzený, a práve preto musí byť v plnom rozsahu racionálne využívaný. Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú pôdnu produkciu a jej environmentálne funkcie patria najmä zhutňovanie a acidifikácia pôd, neuvážené rekultivácie pôd, neúmerné meliorácie, nadmerná chemizácia, stále sa zvyšujúca erózia, zosuvy, divoké skládky a emisno – imisná kontaminácia pôd.

Veľmi významný a podstatný vplyv na pôdu v regióne majú exhaláty vznikajúce spaľovaním uhlia, najmä zlúčenín síry (spôsobujú okysľovanie pôd) a ťažké kovy. Fytotoxicita arzénom, olovom a inými ťažkými kovmi sa popisuje ako inhibícia enzýmových systémov, čo sa navonok prejavuje v zníženom raste, vo vývoji a vo zvýšenom obsahu týchto prvkov v nadzemnej hmote. To má zároveň negatívny dopad na živočíšnu výrobu.

Prevládajúcim typom pôd sú hnedé pôdy oglejené až glejové na flyšových sedimentoch (magurská oblať). V časti Oravskej kotliny (kde obec leží), sú to najmä pôdy ilimerizované oglejené až oglejené pôdy na sprašových a iných hlinách a zvetralinách neogénnych sedimentov.  Výskyt nerastných surovín je zanedbateľný. Poľnohospodárske pôdy 3.-7. bonity. Najväčšia intenzita a rozsah ekologicky významných najmä negatívnych vplyvov sú spojené s obdobím socializácie a industrializácie poľnohospodárstva, ktoré do veľkej miery nivelizovalo štruktúru krajiny znížením krajinnej diverzity, zničením vzácnych a ekologicky významných ekosystémov, znížilo vododržnosť územia a schopnosť retencie živín a zvýšilo synantropizáciu vegetácie.

Správa povodí
Právna starostlivosť o vodu je vymedzená v zákone NR SR č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) s účinnosťou od 1. júna 2002. Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšenie stavu povrchových vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.

Kvalita vody v tokoch je ovplyvňovaná produkciou priemyselných a splaškových vôd a intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou spojenou s používaním hnojív. V oblasti znečisťovania a ohrozovania akosti povrchových a podzemných vôd v súčasnej dobe na území celého okresu sa javí nedisciplinovanosť a nerešpektovanie zákonných noriem obyvateľmi okresu a to hlavne vypúšťaním obsahu žúmp do povrchových a podzemných vôd.

Zásobovanie pitnou vodou
V zmysle zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec zodpovedná za zásobovanie obce pitnou vodou a zodpovedá za odvádzanie odpadových vôd, ktoré vzniknú na území obce. Vodovod, na ktorý je obec napojená, sa nachádza v správe Oravskej vodárenskej spoločnosti, a.s..      Oblasť je významnou z hľadiska prirodzenej akumulácie podzemných vôd, ktoré sa využívajú ako pitná voda. Keďže sa v dôsledku prírodných daností dostávajú povrchové znečistenia do týchto vôd bez dostatočnej filtrácie, ich kvalita priamo závisí od vhodného spôsobu ľudskej činnosti. V prvom rade ide o poľnohospodárstvo a s ním spojenú chemizáciu. Nesprávnymi postupmi a nakladaním s priemyselnými hnojivami a a skládkami domového odpadu, ale i škodlivými zásahmi jednotlivcov, sa kvalita podzemných vôd znižuje.

Z hľadiska administratívneho členenia je obec Hladovka súčasťou okresu Tvrdošín a Vyššieho územného celku Žilina.

Nadmorská výška obce činí 756 m.n.m. a radí sa skôr k vyššie položeným obciam. Celková výmera územia presahuje 18 mil. m2. Z hľadiska hustoty osídlenia patrí obec k skôr menej zaľudneným obciam.

Dopravne je obec dobre prístupná, najmä v hlavnom západo - východnom smere po ceste II. triedy (520). ide o medzinárodnú komunikáciu menšieho významu, prepájajúcu Slovensko s Poľskou republikou. Uvedená komunikácia prechádza priamo. Z hľadiska cestovného ruchu, prípadne rozvoja hospodárstva obce je rozhodujúca juho-západne prechádzajúca cestná magistrála vedúca cez mesto Trstená. Ide o cestu I. triedy E77.

Cestná doprava
Cestná sieť v okolí obce je, podľa charakteru, delená na štátne cesty a miestne komunikácie ktoré obhospodaruje a spravuje obecný úrad Hladovka. Štátne cesty v okolí obce sú podľa správneho členenia rozdelené II., III. triedy. Priamo cez obec prechádza cesta II. triedy č. 520. Ide o tranzitnú cestu prepájajúcu Slovensko s Poľskou republikou. uvedená cestná komunikácia má z hľadiska environmentálneho negatívny dopad na život v obci. Komunikácia tvorí hlavnú urbanizačnú os, pričom je IBV alokovaná v tesnej blízkosti komunikácie. To spôsobuje okrem nadmernej prašnosti a hlučnosti aj otrasy budov.

Celková dĺžka miestnych komunikácií v obci je cca. 4 km. V dôsledku zlých poveternostných vplyvov a nadmerného využívania bude v krátkom období potrebná ich čiastočná, v dlhšom časovom horizonte komplexná rekonštrukcia.

Najbližšia obec vo východnom smere je obec Suchá Hora, od obce je vzdialená 2 km po ceste II. triedy. Smerom na západ je najbližšou obcou Vitanová a je vzdialená 3 km.

Prímestská doprava
Obyvatelia majú možnosť využiť dopravné služby autobusovými prímestskými linkami smerom na okresné mesto Tvrdošín, denne celkovo cca. 23 krát v pracovných dňoch a cca. 11 krát v dňoch pracovného pokoja. Bez prestupu majú možnosť využiť obyvatelia priamu linku do mesta 5 krát. Prvý autobus odchádza z obce v pracovných dňoch o 4:23 hodine a posledný pred 22 hodinou. Uvedenú frekvenciu autobusového spojenia možno považovať za primeranú, vzhľadom na veľkosť obce.

Železničná doprava
Keďže intravilánom obce železničná trať neprechádza, obyvatelia majú možnosť využiť vlakové spojenie jedine cez mesto Trstená.

Letecká doprava
Najbližšie sa nachádza v Poprade. Medzinárodné letisko Poprad -Tatry je najvyššie položeným medzinárodným letiskom pre dopravné lietadlá v Európe (leží vo výške 718 m.n.m., čo je o cca 150 m vyššie ako rakúsky Innsbruck). Napriek tomu prílety a odlety nevyžadujú špeciálne postupy ani kvalifikáciu posádky, pretože Popradská kotlina je široká a umožňuje priblíženie v ose dráhy. Betónová vzletová a pristávacia dráha 09/27 je 2600 m dlhá a 45 m široká. Uhol zostupu je 3,5o a pre dráhu 27 je k dispozícii navigačné zariadenie ILS I. kategórie.

Letisko je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na krátke a stredné trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich (napr. Airbus A320, Boeing 737, MD-83, TU-154, TU-204 a iné), pričom maximálna hodinová kapacita budovy terminálu, ktorá bola naposledy rekonštruovaná v roku 1993, je 300 cestujúcich (150 na odlet/150 na prílet).

Vďaka svojej geografickej polohe má letisko Poprad - Tatry mimoriadne dobré poveternostné podmienky, často leží nad hranicou hmly a využívajú ho ako náhradné letisko lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny, či dokonca Bratislavy. Základné technické a kapacitné ukazovatele prezentuje nasledujúca tabuľka.

Existencia relatívne blízko alokovaných letísk má pre obec dôležitú úlohu, hlavne z hľadiska záujmu zahraničných investorov o obec a región. Letiská v súčasnosti využívajú rôzni záujemcovia zo Slovenska, ako i zo zahraničia. Využitie je rôznorodé, na turistické, výcvikové alebo podnikateľské účely, ale aj pre potreby rýchlej zdravotníckej pomoci.

Elektrifikácia obce
V súčasnosti je hlavným napájacím bodom pre zásobovanie riešeného územia obce elektrickou energiou je z hľadiska širších územných vzťahov elektrická rozvodňa a transformovňa Rz 110/22 kV v okresnom meste Tvrdošín. Z tejto rozvodne a transformovne sú vyvedené 22 kV distribučné linky cez obec Liesek v smere do obce Hladovka. Distribučné vedenia 22 kV slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej sústavy. Z tohto VN 22 kV vzdušného vedenia sú zrealizované VN 22 kV vzdušné prípojky, pre zásobovanie elektrickou energiou vonkajších stožiarových trafostaníc obce s prevodom 22 kV/0,4 kV. Počet trafostaníc v obci je 4.

Trafostanice sú pripojené VN 22 kV vzdušnými prípojkami z distribučnej linky. Jednotlivé trafostanice pre zásobovanie obce sú pri súčasnej potrebe elektrickej energie na úrovni DTS na dostatočnej kapacite a ďalší prírastok ich zaťaženia nie je možný, v prvom rade z kapacitného hľadiska a v druhom rade z prevádzkového hľadiska. Dôležitú úlohu tu taktiež zohráva kapacita prenosových možností VN a NN vedení (dĺžky a prierezy jednotlivých vedení a stupeň ich zaťaženia). Tieto trafostanice slúžia taktiež pre technicko - komunálnu vybavenosť a ich výkonové zaťaženie je premenlivé v závislosti na sezónnosti odberu a ročnom období.

Sekundárne rozvody NN sú prevedené systémom napätí 400/230V. Rozvody sú prevedené vonkajšími vzdušným vedeniami NN a to holými vodičmi AlFe na betónových a drevených podperných bodoch spolu s rozvodom verejného osvetlenia, ktorý je prevedený vodičom AlFe. V blízkej budúcnosti bude potrebná čiastočná rekonštrukcia elektrických rozvodov a v novom zástavovom území vybudovať 3 trafostanice a zemný rozvod el. siete.

Verejné osvetlenie
Svietidlá sú v prevažnej miere osadené buď na podperných bodoch spolu s NN rozvodom, alebo samostatne na oceľových stožiaroch. Spínanie verejného osvetlenia je centrálne prostredníctvom impulzných káblov cez RVO pri trafostaniciach. Niektoré NN sekundárne vývody zo stožiarových trafostaníc do centier spotreby sú vyvedené prostredníctvom závesných káblov po stožiaroch NN sekundárnej vzdušne siete.

Stav verejného osvetlenia je vyhovujúci. Riešené v roku 2006  výmenou svietidiel za úsporné výbojkové.

Kanalizácia a ČOV
Obec nemá vybudovanú splaškovú kanalizáciu. Obec nemá vybudovanú ani dažďovú kanalizáciu.

Vodovodná sieť
Obec Hladovka má vybudovaný vodovod s celkovým pokrytím obce na 100%. Vodovod je zásobovaný vlastným zdrojom prameňom Stavianec s výdatnosťou cca. 3,5 l/s, a Kaňovkou s výdatnosťou cca. 2,3l/s. Pásmo hygienickej ochrany I. stupňa je okolo vodného zdroja oplotené rozmerov 10 x 10 m a označené výstražnými tabuľami.

Na akumuláciu vody slúži vodojem o  objeme 200 m3. Jestvujúca sieť uličných rádov pozostáva z profilov priemeru 80 – 150 mm. Voda z vodojemu je cez zásobné potrubie DN 150 privádzaná do rozvodnej siete v obci. Potrubná sieť je veľmi poruchová, preto sa odporúča jej postupná  výmena.

V prípade ďalšieho rozvoja vodovodnej infraštruktúry treba prihliadať na ďalšie rozvojové potreby obce v súvislosti s výstavbou IBV, prípadne s jej ďalším hospodárskym rozvojom. Okrem uvedeného bude potrebné zabezpečiť pravidelný monitoring vodovodnej siete v záujme zabránenia jej stratovosti.

Plynofikácia obce
Obec je plynofikovaná. Hlavným distribučným plynovodom je VTL plynovod s maximálnym prevádzkovým tlakom 40 bar.. Ide o plynovod s DN 200 PN. Plynovod prechádza v smere do obce od okresného mesta Tvrdošín.

Zásobovanie teplom
Pri riešení spôsobu zásobovania teplom v riešenom území bude potrebné vychádzať z prioritných funkcií obce, ktorými sú obytná funkcia a cestovný ruch. Zachovanie čistoty ovzdušia v celom území si vyžaduje použitie ušľachtilých médií akými je elektrická energia a zemná plyn. Postupne je potrebné nahradiť všetky zdroje tepla so spaľovaním tuhého paliva novou technológiou, ktorá využíva ekologické druhy palív. Prechod na využívanie energií nezaťažujúcich životné prostredie však obmedzený, nakoľko ekonomická situácia obyvateľstva neumožňuje využívať v plnej miere na vykurovanie elektrickú energiu.

Percentuálne zastúpenie palív je nasledovné: pevné palivá – 40 %, elektrická energia – 5 %, zemný plyn 55%.

Telekomunikácie
Po telekomunikačnej stránke prislúcha obec do primárnej oblasti Tvrdošín s digitálnou telefónnou ústredňou HOST Tvrdošín. Z kábla prístupovej siete OOK sú prevedené účastnícke rozvody miestnej telefónnej siete (MTS). Telefónne rozvody (MTS) sú papršlekovite rozvetvené do riešeného územia obce a to vzdušnými rozvodmi metalickými káblami na drevených podperných bodoch do jednotlivých účastníckych rozvádzačov (ÚR). Časť miestnej telefónnej siete je zakáblovaná metalickými káblami vedenými popri hlavných prístupových komunikáciách. V súčasnosti obec disponuje digitálnou telefónnou ústredňou. V obci je k dispozícii celkovo 100 bytových prípojok do pevnej telefónnej siete.

Rozvojové ciele stanovené telekomunikačným projektom kladú dôraz na digitalizáciu ústrední a budovanie trasy diaľkových optických káblov DOK a OOK a SDH technológiu aj v tejto najnižšej úrovni siete. Týmto sa okrem iného vytvoria predpoklady pre splnenie strategických cieľov ST (optika bližšie k zákazníkom, vyššia kvalita a sortiment služieb, vytvorenie predpokladov pre poskytovanie multimediálnych služieb). Poskytovanie náročnejších služieb, ako je DSL a dátová komunikácia čo vyžaduje budovanie kruhovej typológie, čím sa zabezpečí vyššia spoľahlivosť pripojenia vzdialených jednotiek ku svojim „materským" riadiacim ústredniam (HOST Tvrdošín).

Rozvoj mobilnej telekomunikačnej siete zabezpečujú v súčasnosti dvaja operátori a to Orange Slovensko, a.s. Bratislava a spoločnosť T-mobile. Tieto spoločnosti majú po území Slovenska rozmiestnené svoje základňové, prenosové a centrálne stanice podľa vlastných navrhnutých koncepcií rozvoja týchto spoločností, za pomoci ktorých zabezpečujú pre svojich užívateľov pokrytie signálom GSM v pásme 900 a 1800 MHz. Územie obce je pokryté signálom GSM na 100 % spoločnosťou Orange, podobne je to aj so signálom spoločnosti T - mobile.