Vo farnosti Hladovka pôsobili títo kňazi:

29.
4. 7. 2017 nastúpil do našej farnosti ako farský administrátor Miroslav Žmijovský.

Slovo Mgr. Miroslava Žmijovského:

Pochádzam z podtatranskej dediny Lendak. Narodil som sa 16. septembra 1981 ako druhý v poradí z piatich bratov. Najstarší brat je tiež kňazom a pôsobí ako riaditeľ charitného domu Dona Bosca v Spišskej Kapitule. Nakoľko Lendak je roľnícky založená obec, ináč to nie je ani v našej rodine. Máme menšie gazdovstvo, takže ani manuálna práca mi nie je cudzia.

Po skončení Základnej školy v Lendaku som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Po maturite v roku 2000 som nastúpil do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí.

V roku 2005 som prijal diakonské svätenie a svoju diakonskú prax som vykonával vo farnosti Dolný Kubín. V roku 2006 som prijal kňazské svätenie a mojím prvým kaplánskym pôsobiskom sa stala farnosť Spišská Kapitula. Po roku ma otec biskup prevelil na nové kaplánske miesto a to do najväčšieho mesta našej diecézy - do Popradu, kde som strávil štyri roky. Potom nasledovala dvojročná zastávka v Dolnom Kubíne a od 10. 7. 2013 som bol ustanovený za kaplána v Hruštíne a 4. 7. 2017 začínam pôsobiť ako farský administrátor v Hladovke.

Medzi moje záľuby v čase voľna patria: dobrá kniha; dobrá hudba, medzi ktorou najviac vyniká klasika; rád si zahrám na organe, aj keď som len amatér a samouk; akvaristika; fotenie; turistika a príroda ako taká vôbec. V nej môžeme neustále objavovať stopy nekonečnej Božej múdrosti.

Na záver želám všetkým čitateľom a veriacim len to najlepšie, aby sa nám všetkým darilo naplno prežívať a prehlbovať našu vieru a zároveň ju prenášať i do svojho života. Lebo bez toho by to bolo prázdne.

28.
2. 12. 2012 - z poverenia biskup Spišskej diecézy uviedol vdp dekan Michal Tondra do úradu farnosti vdp PaedDr. Ondreja Lajčina, ktorý v predchádzajúcom období pôsobil ako farár v Krivej.

27.
12. 10. 2012 - 2. 12. 2012 - biskup Spišskej diecézy poveril dočasnou správou farnosti Hladovka farára z Čimhovej Mgr. Richarda Juríka.
Mgr. Richard Jurík, narodený 11. decembra 1977 v Levoči. Pochádza z Baldoviec. Na kňaza bol vysvätený 15. júna 2002 v Spišskej Kapitule. V r. 2002 - 2003 pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi, v r. 2003 - 2005 ako kaplán v Novej Ľubovni, v r. 2005 - 2007 ako kaplán v Dolnom Kubíne a v r. 2007 - 2009 ako kaplán vo Svite. Od 1. 7. 2009 je farským administrátorom v Čimhovej (v čase od 19. 2 2015 - 7. 7. 2015 bol administrátorom excurendo v Suchej Hore).

26.

25.

24. 
1970 - 1973 Jozef Haviar - Po dp.  F. Chraščovi prišiel v roku 1970 farár Jozef Haviar. Narodil sa 25. 12. 1914 v Dlhej nad Oravou. Za kňaza bol ordinovaný 21. 6. 1941. V kronike obce Dlhá nad Oravou sa uvádza, že hneď po vysviacke pôsobí ako kaplán vo Veličnej, potom v období 1941 – 1944 ako kaplán v Zákamennom. V rokoch 1944 – 1946 pôsobil na kaplánke v Zázrivej a v rokoch 1946 – 1948 v Bobrovci. Jeho poslednou zastávkou bola farnosť v Hniezdnom 1948 – 1950. Kronika spomína, že v rokoch 1953 – 1956 bol správcom farnosti v Ľubici a v rokoch 1956 – 1968, aj keď už na invalidnom vozíku, správcom farnosti v rodisku. Potom začal opätovne pôsobiť ako správca farnosti vo Veľkej Lesnej 1968 – 1970. Po odchode farára Chrašča prišiel do Hladovky a pastoračnú činnosť vykonával v Hladovke až do roku 1973 ako správca farnosti. Od roku 1974 bol už na dôchodku v Dlhej nad Oravou. Zomrel v trstenskej nemocnici 8. 6. 1987. Je pochovaný na miestnom cintoríne v Dlhej nad Oravou.

23.

22. 

21.

Kňaz Fitt, narodený 21. 10. 1906 pochádzal z Trstenej. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1932. Na začiatku pastorácie pôsobil v Černovej. V 1945 narukoval na vojenčinu. V tom čase ho od júla 1945 až do decembra 1945 zastupoval Viktor Lompart ako dočasný duchovný správca. Mikuláš Fit pôsobil v Hladovke až do apríla 1953.

***
Národovec Mikuláš Fitt, trpiteľ za vieru
Pred sto rokmi sa na Orave v Trstenej narodil Mikuláš Fitt. Tento vzácny kňaz sa stal bojovníkom za slovenský národ a v časoch totality aj za náboženskú slobodu.
Mikuláš Fitt sa narodil 8. decembra 1913. Po skončení trstenskej základnej školy a gymnázia v roku 1931 vstúpil do kňazského seminára a študoval na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Mikuláš Fitt pôsobil ako kaplán v Spišskom Podhradí, Tvrdošíne a Hladovke. V rokoch 1942 – 1943 absolvoval povinnú vojenskú základnú službu. Otužený a zocelený na vojenčine sa správal tak, aby pred Bohom a slovenským ľudom vždy obstál. Oprel sa o tú časť národa, ktorá sa neodrodila a nezriekla sa svojho slovenského pôvodu, reči a kresťanského ducha. Potom od roku 1943 pôsobil opäť v Hladovke, avšak už ako správca farnosti. V roku 1953 sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho na príkaz komunistickej totalitnej moci 30. decembra 1953 zatkli. Vykonštruovaný proces pod najhrubším psychickým a fyzickým nátlakom sa konal 14. – 20. mája 1954 na krajskom súde v Žiline. V tých časoch nespravodlivo odsúdili skupinu katolíckych kňazov a intelektuálov, ktorí pracovali v laickom apoštoláte spoločenstva Rodina. Mikuláša Fitta uvrhli na šesť rokov do väzenia za trestný čin velezrady podľa § 78 ods. 2 trestného zákona. Kňazi boli nespravodlivo obvinení z toho, že pod vedením Tomislava Kolakoviča, Rudolfa Šestáka, Jána Piusa Krivého, Antona Boteka, Štefana Nahálku a iných vstúpili do protištátnej organizácie so zameraním rozvrátiť republiku a získať špionážne správy pre Vatikán. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dô­kazov, že Katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa s cieľom rozbiť ľudovodemokratické zriadenie. Nespravodlivý šesťročný trest si Mikuláš Fitt odpykával vo viacerých väzniciach. Koncom roka 1960 nastúpil za kaplána do Ludrovej, neskôr za administrátora farnosti do Liptovského Trnovca a od 1. novem­bra 1965 bol vymenovaný za admi­nis­trátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Na tohto farára si v dobrom spo­mína i jeho farník Mikuláš Kráľ, ktorého pripravoval na kňazské povolanie (Tadeáš Kráľ OFM pôsobí v Nových Zámkoch). Pán si Mikuláša Fitta povolal do večnosti 9. júna 1972 v jeho 59. roku života a 36. roku kňazstva. Pochovaný je v Hrboltovej.    Katolícke noviny, ročník 128, č. 49 zo dňa 8. 12. 2013,  VLADIMÍR KOLADA, SNÍMKA: ARCHÍV AUTORA

***

Článok z web stránok http://orava.sme.sk
Mikuláša Fitta odsúdil režim za údajnú velezradu
Z Trstenej pochádzalo mnoho vzdelancov, ktorí robili Orave dobré meno na Slovensku i v zahraničí. V tomto mestečku sa pred sto rokmi - 8. decembra 1913 narodil aj Mikuláš Fitt. Pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá dala cirkvi dvoch kňazov.
Po skončení základnej školy a gymnázia odišiel Mikuláš v roku 1931 do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského diecézneho biskupa Jána Vojtaššáka.
Jeho prvou kaplánkou bolo Spišské Podhradie. Kaplánom bol krátko aj v Tvrdošíne, neskôr v Hladovke. Začiatky jeho kňazskej činnosti poznačila druhá svetová vojna. V rokoch 1942 až 1943 bol rok v základnej vojenskej službe. Vždy sa snažil žiť tak, aby obstál pred Bohom i slovenským národom. Po návrate z vojenčiny pôsobil ďalej v Hladovke, ale už ako správca farnosti až do apríla 1953. Potom sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho 30.decembra 1953 zatkla štátna bezpečnosť.
Súdny proces
Prokurátor obžaloval Mikuláša Fitta za pôsobenie v organizácii Rodina, ktorú založil chorvátsky kňaz jezuita Stjepan Tomislav Poglajen, známy ako Kolakovič, ktorý utiekol na Slovensko pred nacistami v roku 1943. Z jeho iniciatívy vznikla Ústredná Katolícka kancelária v Bratislave a časopis a vydavateľstvo Verbus v Košiciach. Organizoval a viedol mnohé exercície, ako filozof politiky organizoval prednášky a semináre. Po oslobodení sa musela organizácia stiahnuť do ilegality.
Jej členov režim obvinil z toho, že pod vedením kňazov Kolakoviča, Šestáka, Krivého, Boteka, Nahálku a ďalších vstúpili do organizácie zameranej na rozvrátenie republiky a na získanie špionážnych správ pre Vatikán.
Vykonštruovaný proces sprevádzaný psychickým a fyzickým nátlakom sa konal na Krajskom súde v Žiline 14. až 20. mája 1954. Súd odsúdil skupinu katolíckych intelektuálov – lekára Vladimíra Sterculu na deväť rokov, akademického maliara Ladislava Záborského na sedem, lekár Ján Hlaváč dostal štyri roky väzenia, kňaz Mikuláš Fitt šesť a lekár Michal Kačaluba päť rokov za trestný čin veľezrady.
Ich majetok prepadol v prospech štátu a súd im odobral občianske práva na tri až päť rokov. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dôkazov, že katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa a chce rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie.
Tajné schôdzky
Mikuláša Fitta okrem toho nespravodlivo obvinili aj z toho, že keď pôsobil v Hladovke, mohol veľa urobiť dobrého a užitočného pre obec, ale že sa nesnažil, lebo čím zaostalejšia bola dedina po stránke kultúrnej a hospodárskej, tým lepšie sa on mal. Preto vraj učil Hladovčanov len sa modliť a nenávidieť všetko pokrokové.
Mikuláš Fitt nielenže sa zúčastňoval na protištátnych schôdzach a ich organizovaní, ale chodil aj do poľskej Veľkej Lipnice na stretnutia tamojších cirkevných hodnostárov a kňazov. K Alojzovi Volžinskému chodievali aj jezuiti z Krakova.
Informácie odtiaľ Fitt odovzdával pátrovi Jánovi Krivému a kňazovi Štefanovi Nahálkovi, ktorí sa skrývali na fare v Hladovke pred Štátnou bezpečnosťou. Farníci spomínajú na Fitta ako na starostlivého duchovného pastiera a múdreho radcu. Dal vymaľovať kostol, zrekonštruovať farskú budovu, oplotil záhradu a cintorín. Denne chodieval na prechádzky, stále niečo riešil a robil plány do budúcnosti, ako sa stať osožným nielen pre cirkev, ale i národ.
Nespravodlivý šesťročný trest si odpykával vo viacerých väzniciach. V roku 1960 sa vrátil z väzenia, robil cestára v Trstenej.
Koncom roku 1960 nastúpil Mikuláš Fitt za kaplána v Ludrovej, v roku 1961 ho biskup menoval za administrátora do Liptovského Trnovca a od 1. novembra 1965 za administrátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Zomrel 9. júna 1972 v 59. roku života a v 36. roku kňazstva. Pochovaný je na cintoríne v Hrboltovej.
http://orava.sme.sk/c/7032793/mikulasa-fitta-odsudil-rezim-za-udajnu-velezradu.html#ixzz2nwn7y4Kq

20. Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p. farár František Očkaják z Liesku.

19. Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha  prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu.[4] Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali. Tento stav trval až do 1. 9. 1939, keď sa farnosť opäť pripojila k Slovensku.

18. december 1921 - november 1938 Jozef Laurinec - V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V kapitole o kostole sme spomenuli, čo všetko dobré a vzácne pre farnosť a obec urobil. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku. Pán farár Laurinec nechal faru, ušiel do Trstenej k rodine, a viac sa do Hladovky už nevrátil.

17. Ján Maslák – pôsobil len krátku chvíľu.

16. 1902 – 1921 – Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou. V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku.[3] Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky. Útočište našiel u Jozefa Petreka, farára v Nadošanoch, rodáka z Hladovky.

15. 1902 - Anton Hromada – bol farárom tri mesiace.

14. 1898 – 1902 -  Štefan Zaják, farár.

13. 1889 – 1897 -  Štefan Haluška, farár.

12. 1869 – 1889 –  Ján Petruska, farár.

11. 1868 – 1869 - Štefan Pirontsak, administrátor pre duchovné veci.

10. 1827 – 1869 – František Kisely. Bol farárom od 24. 4. 1827[2] Zomrel 12. 9. 1869. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov. Svoju spokojnosť vždy zdôrazňoval týmto refrénom: „Vzácny priateľu, ja som najšťastlivejší človek na svete.“ Všetky politické a iné búrky prešli ponad jeho šedivú hlavu bez následkov.

9. 1827 – Ján Kaser – pochádzal z Harhova. Administrátor.

8. 1826 – 1827 – Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče. Administrátor.

7. 1816 – 1826 – Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10. 1826 v Hladovke.

6. 1800 – 1816 – Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár. Z Hladovky odišiel do Jablonky.

5. 1800 – Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval. Neskôr bol farárom v Námestove.[1]

4. 1798 – 1800 páter Ján Krátky. Pôsobil ako farár v Zubrohlave. Z lateránskeho kanonika  v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Odtiaľ prišiel do farnosti v Hladovke. Tu aj zomrel.

3. 1798 – páter Zerifin Kitkay, administrátor. Pôsobil v Hladovke len krátky čas.

2. 1789 – 1798 – Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11. 1798.

1. 1787 – 1789 Tomáš Hlavacsany, lateránsky kanonik a administrátor.

Kapláni

3.

2.

1.
1. 7. 2001 - 1. 7. 2002 - Slavomír Bigoš, kaplán - narodil sa 27. I. 1971 v Levoči - bol od 1. VII. 2001 prvým kaplánom v histórii farnosti vôbec. Po maturite na Gymnáziu v Levoči nastúpil do seminára v Spišskom Podhradí. Na kňaza bol ordinovaný 22. júna 1997. Od 1. júla 1997 nastupuje ako kaplán do Nižnej nad Oravou. 1. júla 1998 sa stáva správcom farnosti v Liptovskej Teplej. Potom pôsobil ako kaplán v Hladovke až do 1.7. 2002.

Časť diplomovej práce "Dejiny farnosti Hladovka", ktorú spracovala Helena Harmatová v rámci štúdia na UK - bohoslovecká fakulta Bratislava, marec 2002

Dejiny farnosti

Koncom XV. a začiatkom XVI. storočia zbehol sa celý rad dôležitých udalostí, a preto história považuje túto dobu za rozhranie stredného a nového veku. Nastali otrasy v štáte i Cirkvi, ktorú dosiaľ tesné putá spájali s lénnou organizáciou štátu. Zmena nastávala sprvu tichým tempom, protestantizmom ale prudko vybúšila. Nespokojných duchov však najviac rozpútal náboženský spor Lutherom vyvolaný, ktorý ako prudký výbuch sopky otriasol Európou, privádzajúc i do našich krajov zmätok, krízu a divý boj. Všetky tieto veci odohrávali sa i na pôde Oravy, síce v malých rozmeroch, veď boli iba ozvenou zahraničných udalostí. Vedúcimi činiteľmi boli iba majitelia hradu. Drobní zemani, mešťania a sedliaci nemali politického významu, ich osudy boli zložené do rúk pánov oravského hradu. Oni si privlastňovali aj právo nútiť poddaných prijať vieru, ktorú vyznáva zemepán. Orava v tom čase patrila k nitrianskemu archidiakonátu.[1]
Na Orave sa držali svojej starej viery, ale zámockí páni Thurzovci boli evanjelici a hovorí sa že: „Koho kraj, toho raj“.
Thurzovci posielali katolíckemu ľudu evanjelických kňazov. Trstenskej farnosti bola natískaná Lutherova reformácia. Mnohé dediny podľahli násiliu, mnohí katolícki kňazi boli vtedy na smrť ubití, ale hladovskí a suchohorskí katolíci sa nedali. Keď  v Trstenej namiesto katolíckeho farára dali evanjelického naši tam jednoducho prestali chodiť, krstiť a sobášiť sa.[2]
V kanonickej evanjelickej vizitácii Joachima Kalinku sa spomína, že obyvatelia Hladovky, Vitanovej a Čimhovej radšej svojich mŕtvych na rázcestí zakopávali[3], ale evanjelického kňaza nechceli prijať. Nepomohli ani pokuty, ani trestné výpravy. Ostali verní katolíckej viere. V polovici 17. storočia svitli lepšie časy pre Oravu. Pod ochranou kráľa Ferdinanda III. prišiel na Oravu všetkými plnomocenstvami vystrojený misionár Ján Sczechowicz, rodák z poľskej dediny Ratulov, farár všetkých oravských katolíkov.[4]
Prvé útočište našiel v Čimhovej na majetku katolíckej línii Platthých. Z tadiaľ vysielal pomocníkov, zväčša poľských mníchov, do starých fár oravských, zveriac jednému dve i tri fary a ustanoviac k výpomoci tzv. licentiatov. V skutočnosti pravdu hovoria superintendentské vizitácie, že ľud bočil od luteránskych bohoslužieb a zdráhal sa dávať dávky luteránskym farárom. [5]
Trstená cirkevne pripojená bola k Čimhovej, sem patrili ešte Suchá Hora, Hladovka, Vitanova, Liesek, Brezovica, Chyžne, Ústie, Osada, Hámry. Čimhová mala šesť i pol gazdovských a dve šoltýske sessie, luteránov až 286, katolíkov iba 52. Má katolícku kaplnku s kňazom Jakubom Budskoviusom. Úradníci zámku vymáhajú tu dávky pre luteránskeho pastora i od katolíkov, peňažitou pokutou a žalárom trestali šoltýsa a jeho bratov a pre neposlúchnutie rozkazu na zvážanie dreva pre kostol v Čimhovej a v Oravke.
Medzi iným sa hovorí že v Suchej Hore je päť sedení a jedno šoltýstvo, 240 katolíkov a 108 luteránov. V Hladovke je 5 gazdovských sedení, 1 šoltýske a šoltýstvo. 271 katolíkov a 152 luteránov.[6]    
V katolíckych novinách sa spomína že v roku 1659 poručil Ján Sczechovics sto toliarov farárom Rabčanským a druhých sto toliarov farárom Čimhovským. Čimhova však vtedajších okolnostiach nemala v sebe dostatok síl vzrásť na samostatnú faru a zostala až do roku 1786 filiálkou Trstenej.[7]
Superintendentské vizitácie len o tom svedčia z roku 1647, že Hladovka a Suchá Hora patrili do farnosti Trstenskej. Mali dávať merice i brvna: Hladovka 6 kablov ovsa od dvoch sessij, od želiarov 6 denárov, jednu fúru brvien a kurata. Suchá Hora 7 kablov ovsa od 2 sessij, ostatne ako obyvatelia Hladovky.[8]
Zaujímavosťou je že cirkevný historik a kňaz Šmálik  píše, že vizitátor evanjelickej cirkvi vyratúva 9. októbra 1654 filiálky Trstenej, ktorými  boli: Liesek, Brezovica, Suchá Hora, Osada, Chyžné a Oravice. Vitanová, Ústie a Hladovka sa nespomínajú. Hladovka bola pridelená asi k Jablonke.[9]
Z roku 1658 sa hovorí, že bol postavený kostol v Čimhovej, kam mnohé dediny ku všetkým obradom cirkevným pristupovali.
Na žiadosť Vitanovcov tiež dopustili, aby im vystavili kaplnku, žeby sa k nim častejšie s kázaním slova Božieho chodievalo, aby sa u nich pochovávalo a svojich mŕtvych do Čimhovej neodnášali, ako je to v Suchej Hore, v Hladovke a v iných...“ Z toho je vidno, že ani tam sa luteránstvo neujalo. Nastala doba reštitúcie, kde ďalší dej je potrebné hľadať v Trstenej.[10]
Najväčšmi bol katolicizmus udusený v oravských mestečkách, tieto terorizovali sami Thurzovci, pozbavili ich všetkých výhod, ba namiesto toho vyberali od nich dávky, ako od sedliackych osád. Tak sa stalo, že ostali celkom pod vplyvom úradníkov zámku, nielen v hospodárskych veciach, ale aj v náboženskom ohľade. V Trstenej tento výbor našiel iba jediného katolíckeho občana menom: Bartolomeja Merešíka.
Zdalo by sa, že tu stará viera už celkom vymrela, ale jej stopy ešte celkom nezmizli, lebo mravné ovzdušie i teraz je ešte vždy také, akoby bolo nasiaknuté vôňou prvotnej viery. Tá čaká iba na zmenu vetrov od zámku, aby slobodne dýchala. Richtár Juraj Trstenský, podrichtár Juraj Gašparides a iní jednohlasne vyznávajú, že úcta k milostnému obrazu Matky Božej v Trstenej je nepretržite zachovaná, nikým nie je prekazená ani teraz, ba obraz bol luteránskym kostolníkom pri požiari zachránený.
Nenávisť pánov z hradu ku katolíckej Madone naložila síce odstrániť obraz z kostola, načo však vypukla celá vzbura v meste, pričom vodcovia boli aj do žalára uvrhnutí. Pritom všetkom úcta mariánskeho obrazu živená je tu ešte i teraz obvyklými zbožnými púťami.[11]
Keď sa neskôr vrátila horná Orava masovo do katolíckej Cirkvi, nebolo to nejaké slepé hnutie pod tlakom okolností, ale zakotvenie do všeobecného kresťanstva, ktorého je doteraz pevným ohnivkom. A vlastne veľký podiel na tejto rekatolizácii mal milostivý obraz Madony, oravskej Čenstochovej –Trstenej.[12]
V dejinách katolíckej cirkvi oravskej je i rok 1787 veľapamätný, lebo vtedy bolo založených nových 13 farnosti: Erdútka, Habovka, Hladovka, Hruštín, Chyžné, Kńažia, Krušetnica, Mutné, Novoť, Pekelník, Pucov, Ústie a Zubrica.
Do roku 1787 naše dediny chodievali do kostola do Čimhovej. Tento rok je veľkým medzníkom i v duchovnom i v kultúrnom živote našich dvoch dedín, lebo roku 1787 bolo v Hladovke povolené zriadiť si svoju vlastnú farnosť.  Jej prví traja duchovní pastieri boli exkanoníci lateranskí.  V roku 1789 bola z pevného materiálu zásluhou Tadeáša Kabčayho postavená fara. Farníci poskytli prostriedky a  manuálne práce. [13]

Kostol

Centrom náboženského života vo farnosti je kostol, preto aj veriaci v Hladovke sa snažili postaviť si kostol. Prvé ťažkosti prekonal páter Tomáš Hlavačan a po ňom Kobzay. Za týchto pastierov bol postavený prvý drevený kostolík na  tom mieste, kde  teraz  stojí  socha sv. Floriána. (Príloha č.5)
Keďže malý drevený kostolík už nevyhovoval, rozobrali ho a nakoniec  roku 1808 ho predali do Liptovských Hút. [14]
Pod činným farárom Jakubom Meštianekom, hladovskí a sucho-horskí veriaci urobili medzi sebou výdatnú zbierku a pustili sa do stavby nového kostola už murovaného.[15]
Predovšetkým je potrebné uviesť, že kostol bol stavaný v rokoch 1800-1806 a dokončený bol roku 1808 v duchu barokovom, fasáda a portál s biedermeierovou štukatúrou.[16]
Katolícke noviny však hovoria že tentokrát sa odtrhli Vitanovci ku Čimhovej farou, nechtiac vraj pomáhať pri budovaní kostola a fary.[17]
Vitanovci údajne merali kroky, kde je bližšie do kostolači do Hladovky alebo do Čimhovej. Dosť na tom, že pomôcť pri stavbe nového kostola nechceli a odtrhli sa. Z roka na rok stavby pribúdalo, lebo domáci majstri robili zadarmo, ale veriaci s radosťou a s nadšením pomáhali koľko len mohli. Podporovali ich tiež veriaci z Liesku.[18]
Podľa ústnej tradície sa spomína že na tejto stavbe boli zamestnaní aj murári z Dolnej Lipnice.[19]
Kanonická vizitácia hovorí že, farský kostol v Hladovke bol postavený z pevného materiálu  nákladom náboženskej fundácie za prispenia farníkov
ručnými prácami a nikdy nebol v područí inovercov, vyhovujúci počtu farníkov a teraz v dosť dobrom stave.
Sviatok patróna sa slávi v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorej je kostol zasvätený.[20]
Kostol bol požehnaný vdp. Matúšom Trsťanským.[21]   V presbytériu je umiestnený hlavný oltár Nanebovzatej z prvej polovice 19. storočia. Tiež kazateľnica je z časov stavby kostola.[22] Na hlavnom oltári je bohostánok opatrený zámkom pre uchovanie sviatosti. Večná lampa chýba pre nedostatok finančných prostriedkov.
Jednotlivé oltáre pokryté tromi plachtami, ale oltárny kameň majú iba dva. Celé a neporušené relikvie v kameňoch sú sv. Lucida a Krescencie,
Perfekta a Vinensie mučeníkov. Autoritou Jána Revaja biskupa spišského boli uznané. V kostole sú ešte dva menšie oltáre zasvätené sv. Mikulášovi biskupovi a druhý je zdobený obrazmi sv. Kríža.[23]
V hladovskom kostole je mnoho pamiatok z Červeného kláštora ako napríklad na povale nad sakristiou staré barokové ornáty.[24]  
Rezbárske a maliarske diela akademikov krakovských tu boli ako nahromadené. Pobožní mnísi, keď kláštor zrušili, za skromnú náhradu vďačne obohatili svojimi pokladmi početné kostoly. Obetaví farníci Hladovky nadobudli nejeden z tých svätých predmetov.[25]
Aj hladovskí farníci vynikali v dávaní. V dobročinnosti vynikali tu najmä Katarína Bonková, ktorá skoro sama zakúpila starý orgán. Bratia Vojtech a Ondrej Šprlák zakúpili dva zvony. [26]
V kostolnej veži sú tri zvony: veľký 106 libier s podobou sv. Floriána, stredný 103 libier so sv. Andrejom a tretí 17 libier slúži len katolíkom.[27]
Najviac však ďakuje Hladovka svojmu rodákovi Imrichovi Šimalovi, ktorý ako chlapec zmizol z domu a po 50 rokoch sa vrátil do svojej rodnej obce ako zámožný cisterciatsky kňaz. Kostolu daroval drahé ornáty, strieborný a pozlatený kalich, štyri veľké zástavy, baldachýn, domec preblahoslávenej Panny Márie, krásne rezbárske práce a iné potrebné predmety do kostola. [28]
Pri poslednej návšteve rodiska pod farárom Františkom Kiszelym mal ešte úmysel vežu ozdobiť hodinami a fare učiniť nehynúcu pamiatku. No prekazila to  smrť, ktorá ho ako 78 ročného starčeka v Konigshofe nad Lutavou roku 1870 zastihla. Nebohý dobrodinec obdarovával  svojimi milodarmi aj iné kostoly oravské ako napríklad Ustiansky, Pekelnický, ktorým ornáty daroval.
Musí sa tiež spomenúť, že i dobrí farníci tu sú, a sú stále štedrí voči svojmu kostolu. Keď roku 1886 pán farár oznámil pre nasledujúci rok storočné jubileum založenia fary, hneď sa uzniesli, že na pamiatku toho dajú kostol vymaľovať,  a počas týždňa na ten cieľ podpísali 500 zl. Na základe toho bola  vymaľovaná svätyňa a veľký oltár bol obnovený. [29]
Roku 1892 za veľkého požiaru zhorela celá obec iba kostol ostal neporušený. Na pamiatku tohto požiaru z darov veriacich bol celý kostol vymaľovaný a bola zadovážená nová strieborná monštrancia.[30]
Z tohto obdobia je aj nový oltár, ktorý v roku 1906 zväčšili miestni rezbári zo Suchej Hory menom Balážiovci.
Roku 1910 udrel hrom do akejsi chalupy a z toho povstal veľký požiar, ktorému padol za obeť aj kostol spolu so zvonmi.
Ľudia postavili novú strechu, pokryli eternitom, ale klenba kostola ostala poškodená. Veľká škoda už aj preto, že pri reštaurácii vyšla navnivoč krásna freska. Pri tej príležitosti boli zadovážené aj nové zvony, ktoré roku 1917 zrekvirovali na vojnové ciele. [31]
V decembri 1921 prevzal faru Jozef Laurinec, ktorý sa pustil do ťažkej práce, obnoviť klenbu kostola. Veľké zásluhy mal tento farár hladovský, ktorý za päť rokov zháňal, písal, prosil patróna (nateraz refmšano), nakoľko veriaci vystavení sú smrti, pretože pukliny na klenbe boli tak veľké, že väčší otras mohol zapríčiniť veľkú katastrofu a kostol bol by býval cintorínom. Ministerstvo školstva vysielalo inžinierov, ktorí nahliadli, že kostolu je potrebné pomôcť. Poukázali 185 000 Kčs a tak v júni roku 1931 sa začala rekonštrukcia kostola, ktorá trvalá celé štyri mesiace. Opravu previedol staviteľ Václav Kolín z Dolného Kubína za pomoci veriacich, ktorí dodali ručnú a zápražnú prácu. Nakoniec 6.decembra 1931 bol posvätený a odovzdaný k svojmu účelu. Posviacku previedol dekan a titulárny kanonik Štefan Zajak z Trstenej.[32]
Starý orgán tiež nevyhovoval a zvony sa vypálili. Pán farár sa obrátil na našich vysťahovalcov v Amerike.  S ich pomocou bol zakúpený orgán Rieger za 50 000 Kčs (Príloha č. 12) a zvony za 26 000 Kčs a rôzne potreby do kostola za 20 000 Kčs.[33]
Farár Laurinec kúpil z Tyrolska z mesta Bolzano sochu sv. Jozefa, ktorá je na bočnom oltári za 3 000 Kčs.[34]
Koncom storočia pracuje na Orave aj Jozef Hanula, ktorého hlavná činnosť však patrila súčasnému umeniu. A tak na novej klenbe v hladovskom kostole v roku 1941 vytvoril krásne fresky,[35] ktoré dal urobiť vtedajší farár Mikuláš Fitt. (Príloha č. 13)
V rukopise vdp. Chrašča sa spomína ešte niekoľko udalostí, ktoré sa udiali už aj za jeho pôsobenia. V roku 1949 víchor zhodil z veže kríž, ktorý bez lešenia vyniesli na miesto akýsi cudzinci za 100 000 Kčs.
V roku 1952 boli do kostola zakúpené dva velikánske lustre v hodnote 105 473 Kčs, na ktoré istý Ján Kalis venoval sám 60 000 Kčs. Roku 1952 boli obložené steny kostola prekrásnym spišským travertínom za 361 000 Kčs. Majster Štefan Bonk skonštruoval bočný oltár pre sochu Matky Sedembolestnej. [36]  Pod  týmto oltárom sa nachádza Boží hrob, ktorý je zo začiatku 19.storočia.[37] (Príloha č. 10)
Farár Chrašč ďalej uvádza, že v roku 1955 sa obce Hladovka aj Suchá Hora dožili elektrického svetla a v tom období bol do obidvoch kostolov zavedený elektrický prúd a zmotorizovali sa aj orgány.
Keďže kostolné lavice v Hladovke boli už chatrné roku 1960 majster Ján Hutlas urobil nové. Keďže jedna polovica kostola je hladovská a druhá suchohorská, každý si platil  materiálom na svoju polovicu. Všetci boli spokojní, lebo lavice sú moderného štýlu, pekné a pohodlné. Ich hodnota bola 20000 Kčs.
V roku 1964 bol do kostola zavedený rozhlas. V roku 1966 podľa koncilového uznesenia boli z kostola odstránené šrámky. (Príloha č. 7) Starý oltár nechali ako pamiatku na starodávne časy a ako malebné úzadie a postavili nový obetný stôl, pri ktorom kňaz slúži sv. omšu tvárou k ľudu. V tomto ohľade sme boli prví na Orave.[38]
Za sedemnásťročného pôsobenia kňaza Michala Tondru sa previedlo nie málo práce vo farskej výstavbe, ktoré sa  v mojej prítomnosti pokúsil zhodnotiť. Ako prvé uviedol, že v rokoch 1974 –1975 bola prevedená generálna oprava farskej budovy, (Príloha č.3) ktorá však v roku 1987 bola zbúraná a na jej mieste postavená nová farská budova. (Príloha č.4)
Projekt novej fary zhotovil náš rodák Ing. arch. Ján Šprlák. Nová budova bola vyzdobená  vitrážou sv. Cyrila a Metóda v okrúhlom okne kancelárie podľa návrhu akad. maliara Vincenta Hložníka a jedáleň vyzdobená plastikou Poslednej večere od akad. maliara Petra Hložníka o rozmeroch 400 x 150 cm. Posviacka sa konala z príležitosti odpustu v roku 1988 a vykonal ju kapitulny  vikár Štefan Garaj.
Čo sa týka výstavby alebo prestavby kostola tak v roku 1981 sa menila strecha, opravovala sa veža, nakoľko to bolo všetko v dezolátnom stave. Strecha a veža boli pokryté medeným plechom. Taktiež bola vykonaná výmena okien na kostole. Sakristia bola vynovená a vybavená novým nábytkom, ktorý zhotovili miestni stolári a rezbári. V okolí kostola bol vybudovaný odvzdušňovací a vysušovací kanál a bola obnovená fasáda kostola. Tiež bola vybudovaná prístavba kostola, ktorá slúžila ako vstup – schody do kostola.
Nemôžem nespomenúť, že v roku 1981 sa začína formovať hudobná skupina, ktorá prerástla do zboru a účinkovala pri bohoslužbách a rôznych aktivitách vo farnosti, ako sú napr.: akadémie, Mikulášský večierok, vianočné pobožnosti a iné. Rozprúdil sa nový život vo farnosti, lebo kostol bol súčasne dedinskou kultúrou. Začal sa vzmáhať duchovný život farnosti a pri liturgických slávnostiach a pobožnostiach sa začali využívať aj prvky prekrásnej goralskej kultúry (Príloha č. 14) a týmto sa oživili aj dávne tradície: kroj, reč, piesne, ba aj zvyky.
Mladý kňaz, plný sily a elánu v roku 1982 opäť začína tentokrát s reštauráciou malieb vo vnútri kostola, ktorú vykonával Ing. arch. Anton Surový. Reštaurovaný bol aj hlavný oltár. (Príloha č.11) Doterajší drevený obetný stôl bol nahradený stabilným mramorovým, celá svätyňa bola vydláždená mramorom. Na mieste bočných oltárov (Príloha č. 8) bol nainštalovaný nový bohostánok a krstiteľnica. (Príloha č. 9)
Konsekrácia obnoveného kostola sa konala z príležitosti odpustu Nanebovzatia Panny Márie v roku 1982 a bola vykonaná kapitulným vikárom Štefanom Garajom. (Príloha č.6)
V roku 1990 nad bočným oltárom Sedembolestnej bola nainštalovaná vitráž, ktorej autorom je akad. maliar Vincent Hložník s témou najsvätejšej Trojice.[39] (Príloha č. 8)

Literatúra:
[1] PAJDUŠÁK, M.: c. d., s. 6.
[2] FÚ HLADOVKA: Chrašč, F.: Dejiny farnosti Hladovka (rukopis).
[3] ŠMÁLIK, Š.: Oravská Čenstochová (rukopis). Osobná knižnica vdp. J. Golvoňa.
[4] FÚ HLADOVKA: Farský archív. Spisy z roku 1881 – 2001.
[5] Dopisy. In: Katolícke noviny zo dňa 5.7.1888. s.101.
[6] PAJDUŠÁK, M.: c. d., s.19.
[7] Dopisy. In: Katolícke noviny zo dňa 5.7.1888. s.101.
[8] Dopisy. In: Katolícke noviny zo dňa 20.6.1888. s.92.
[9] ŠMÁLIK, Š.: Oravská Čenstochová (rukopis). Osobná knižnica vdp. J. Golvoňa.
[10] Dopisy. In: Katolícke noviny zo dňa 20.6.1888. s.92.
[11] PAJDUŠÁK, M.: c. d., s.19.
[12] ŠMÁLIK, Š.: Oravská Čenstochová (rukopis). Osobná knižnica vdp. J. Golvoňa.
[13] ŠTÁTNY OBLASTNÝ ARCHÍV LEVOČA (ďalej len ŠOBA) – Spišské biskupstvo: Kánonická vizitácia 1794. Hladovka.
[14] GÜNTHEROVÁ – MAYEROVÁ, A.: c. d., 37.
[15] FÚ HLADOVKA: Chrašč, F.: Dejiny farnosti Hladovka (rukopis).
[16] GÜNTHEROVÁ – MAYEROVÁ, A.: c. d., s.37.
[17] Dopisy. In: Katolícke noviny zo dňa 20.6.1888. s.92.
[18] FÚ HLADOVKA: Chrašč, F.: Dejiny farnosti Hladovka (rukopis).
[19] GÜNTHEROVÁ – MAYEROVÁ, A.: c. d., s. 22.
[20] ŠOBA Levoča – Spišské biskupstvo: Kánonická vizitácia 1833.
[21] ŠOBA Levoča – Spišské biskupstvo: Kánonická vizitácia 1794.
[22] GÜNTHEROVÁ – MAYEROVÁ, A.: c. d., s. 37.
[23] ŠOBA Levoča – Spišské biskupstvo: Kánonická vizitácia 1833.
[24] GÜNTHEROVÁ – MAYEROVÁ, A.: c. d., s. 37.
[25] Dopisy. In: Katolícke noviny zo dňa 20.6.1888. s. 93.
[26] FÚ HLADOVKA: Farský archív. Spisy z roku 1881 – 2001.
[27] ŠOBA Levoča – Spišské biskupstvo: Kánonická vizitácia 1833.
[28] FÚ HLADOVKA: Farský archív. Spisy z roku 1881 – 2001.
[29] Dopisy. In: Katolícke noviny zo dňa 20.6.1888. s.93.
[30] HRADSKÝ, J.: Initia progressus ac praesens status Capituli Scepusiensis, Spišské Podhradie : Spišská.Kapitula, 190, s.655.
[31] FÚ HLADOVKA: Chrašč, F.: Dejiny farnosti Hladovka (rukopis).
[32] ŠTÁTNY OKRESNÝ ARCHÍV – D.KUBÍN  (ďalej len ŠOKA): Kronika školy 1924 – 1958. Hladovka: Fond ZDŠ.
[33] FÚ HLADOVKA: Farský archív. Spisy z roku 1881 – 2001.
[34] FÚ HLADOVKA: Chrašč, F.: Dejiny farnosti Hladovka (rukopis).
[35] GÜNTHEROVÁ – MAYEROVÁ, A.: c. d., s. 37.
[36] FÚ HLADOVKA: Chrašč, F.: Dejiny farnosti Hladovka (rukopis).
[37] GÜNTHEROVÁ – MAYEROVÁ, A.: c. d.,  s. 37.
[38] FÚ HLADOVKA: Chrašč, F.: Dejiny farnosti Hladovka (rukopis).
[39] Osobný rozhovor s vdp. Michalom Tondrom, zo dňa 8.1.2002.

Farský administrátor: vdp Mgr. Miroslav Žmijovský

Adresa:
Rím.- kat. farský úrad
027 13 Hladovka 49
Telefón: 043/ 5397 294
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Rozpis rímsko-katolíckych bohoslužieb:

Sv. omše v týždni:

Pondelok až piatok o 18:30 hod. (počas zimných mesiacov o 18:00 hod.)
v sobotu ráno o 7:00 hod.

Sv. omše v nedeľu: o 8:00 hod. a o 10:00 hod.

Kultúrne pamiatky:

Rímsko-katolícky kostol (postavený v r. 1800 - 1806, dokončený v r. 1808) - kostol Nanebovzatia Panny Márie
Stĺp Sv. Floriána (koniec 18. stor.) - kamenný stĺp, socha Sv. Floriána je vyhotovená z pieskovca.