foto1
foto1
foto1
foto1
foto1
+421 43 539 77 02
ocuhladovka@orava.sk
Obec Hladovka

Fotogaléria

Zo školských lavíc

Aj život žiakov našej základnej a materskej škole je veľmi pestrý. Zúčastňujú sa rôznych aktivít, súťaží, z ktorých si priniesli slušné množstvo ocenení, pripravujú rôzne programy a vystúpenia.... a o tom všetkom sa dozviete z našich školských stránok.

Kto je prítomný?

Práve tu je 94 návštevníkov a žiadni členovia on-line

 

Vo farnosti Hladovka pôsobili títo kňazi:

29.
4. 7. 2017 nastúpil do našej farnosti ako farský administrátor Miroslav Žmijovský.


Dátum narodenia: 16.09.1981
Dátum ordinácie: 17.06.2006
História pôsobenia:
17.06.2006 - 30.6.2007 - kaplán v Spišskej Kapitule
01.07.2007 - 30. 6. 2011 - kaplán v Poprade
1.7.2011 - 9. 7. 2013 - kaplán v Dolnom Kubíne
10.7.2013 - 3. 7. 2017 - kaplán v Hruštíne
od 4. 7. 2017 - farský administrátor v Hladovke

Slovo Mgr. Miroslava Žmijovského:

Pochádzam z podtatranskej dediny Lendak. Narodil som sa 16. septembra 1981 ako druhý v poradí z piatich bratov. Najstarší brat je tiež kňazom a pôsobí ako riaditeľ charitného domu Dona Bosca v Spišskej Kapitule. Nakoľko Lendak je roľnícky založená obec, ináč to nie je ani v našej rodine. Máme menšie gazdovstvo, takže ani manuálna práca mi nie je cudzia.

Po skončení Základnej školy v Lendaku som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Po maturite v roku 2000 som nastúpil do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí.

V roku 2005 som prijal diakonské svätenie a svoju diakonskú prax som vykonával vo farnosti Dolný Kubín. V roku 2006 som prijal kňazské svätenie a mojím prvým kaplánskym pôsobiskom sa stala farnosť Spišská Kapitula. Po roku ma otec biskup prevelil na nové kaplánske miesto a to do najväčšieho mesta našej diecézy - do Popradu, kde som strávil štyri roky. Potom nasledovala dvojročná zastávka v Dolnom Kubíne a od 10. 7. 2013 som bol ustanovený za kaplána v Hruštíne a 4. 7. 2017 začínam pôsobiť ako farský administrátor v Hladovke.

Medzi moje záľuby v čase voľna patria: dobrá kniha; dobrá hudba, medzi ktorou najviac vyniká klasika; rád si zahrám na organe, aj keď som len amatér a samouk; akvaristika; fotenie; turistika a príroda ako taká vôbec. V nej môžeme neustále objavovať stopy nekonečnej Božej múdrosti.

Na záver želám všetkým čitateľom a veriacim len to najlepšie, aby sa nám všetkým darilo naplno prežívať a prehlbovať našu vieru a zároveň ju prenášať i do svojho života. Lebo bez toho by to bolo prázdne.

28.
2. 12. 2012 - z poverenia biskup Spišskej diecézy uviedol vdp dekan Michal Tondra do úradu farnosti vdp PaedDr. Ondreja Lajčina, ktorý v predchádzajúcom období pôsobil ako farár v Krivej.

Vdp PaedDr. Ondrej Lajčin sa narodil 10. 1. 1953 v Habovke. Za kňaza bol ordinovaný 6. 6. 1976. V r. 1976 nastúpil na základnú vojenskú službu. Od 15. 10. 1978 pôsobil ako kaplán v Levoči, od r. 1980 ako kaplán v Námestove, od r. 1982 ako kaplán v Starej Ľubovni a v roku 1984 sa stáva správcom farnosti Slovenská Ves. Od 1. 11. 1996 pôsobil ako farár v obci Slatvina. V r. 2000 - aj k 17. 6. 2001 pôsobil ako farár vo Vavrečke, 10. 1. 2003 - aj k 4. 6. 2006 do 30. 11. 2012 pôsobil ako farár v Krivej. (zdroj: http://www.kforava.estranky.sk/clanky/lajo.html) ako farár

27.
12. 10. 2012 - 2. 12. 2012 - biskup Spišskej diecézy poveril dočasnou správou farnosti Hladovka farára z Čimhovej Mgr. Richarda Juríka.
Mgr. Richard Jurík, narodený 11. decembra 1977 v Levoči. Pochádza z Baldoviec. Na kňaza bol vysvätený 15. júna 2002 v Spišskej Kapitule. V r. 2002 - 2003 pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi, v r. 2003 - 2005 ako kaplán v Novej Ľubovni, v r. 2005 - 2007 ako kaplán v Dolnom Kubíne a v r. 2007 - 2009 ako kaplán vo Svite. Od 1. 7. 2009 je farským administrátorom v Čimhovej (v čase od 19. 2 2015 - 7. 7. 2015 bol administrátorom excurendo v Suchej Hore).

26.

 1. 7. 1994 - 9. 10. 2012 farár PaedDr. Jozef Golvoň.
Farár: PaedDr. Jozef Golvoň, nar. 7. 8. 1941 v Brezovici. Bol vysvätený 28. 6. 1964 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Rabči, (voj. zákl. služba 1964 - 1966 v Brne), Letanovciach, Spišskom Podhradí, Markušovciach. Od roku 1972 pôsobil ako duchovný správca v Letanovciach do 30. 6. 1994. Od 1. 7. 1994 až do svojej smrti bol farárom v Hladovke. V piatok 5. 10. 2012, neskoro v noci ho s krvácaním do mozgu previezli do dolnokubinskej nemocnice, kde 9. 10. 2012, krátko pred 21:00 hod. dokončil svoju životnú púť. Je pochovaný v Hladovke.

25.

1990 – 1994 - Ján Kekelák, správca farnosti. Pochádza z Rabče. Narodil sa 2. 12. 1960 v Námestove rodičom Jánovi Kekelákovi a Jozefíne, rodenej Kvasniakovej. Na kňaza bol ordinovaný 16. 6. 1987.[2] Bol kaplánom v Levoči, v Poprade a v Tvrdošíne. Od roku 1994 pôsobil v Liptovskej Lúžnej a v súčasnosti pôsobí v Bobrove.

  

 

24. 
1970 - 1973 Jozef Haviar - Po dp.  F. Chraščovi prišiel v roku 1970 farár Jozef Haviar. Narodil sa 25. 12. 1914 v Dlhej nad Oravou. Za kňaza bol ordinovaný 21. 6. 1941. V kronike obce Dlhá nad Oravou sa uvádza, že hneď po vysviacke pôsobí ako kaplán vo Veličnej, potom v období 1941 – 1944 ako kaplán v Zákamennom. V rokoch 1944 – 1946 pôsobil na kaplánke v Zázrivej a v rokoch 1946 – 1948 v Bobrovci. Jeho poslednou zastávkou bola farnosť v Hniezdnom 1948 – 1950. Kronika spomína, že v rokoch 1953 – 1956 bol správcom farnosti v Ľubici a v rokoch 1956 – 1968, aj keď už na invalidnom vozíku, správcom farnosti v rodisku. Potom začal opätovne pôsobiť ako správca farnosti vo Veľkej Lesnej 1968 – 1970. Po odchode farára Chrašča prišiel do Hladovky a pastoračnú činnosť vykonával v Hladovke až do roku 1973 ako správca farnosti. Od roku 1974 bol už na dôchodku v Dlhej nad Oravou. Zomrel v trstenskej nemocnici 8. 6. 1987. Je pochovaný na miestnom cintoríne v Dlhej nad Oravou.

23.

V rokoch 1973 – 1990 pôsobil v Hladovke Michal Tondra, farár, terajší dekan Trstenského dekanátu a farár v Suchej Hore. Narodil sa 17. 1. 1947 v Spišských Vlachoch.  Bol deviatym dieťaťom Veroniky Tondrovej, rodenej Chmelárovej a Michala Tondru. Na kňaza bol ordinovaný 21. júna 1970 v Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Zázrivej pri bratovi, ktorý tam bol správcom farnosti. V Zázrivej pôsobil  tri roky a päť mesiacov od 1970 do 1. 12. 1973, kedy sa stal správcom farnosti v Hladovke. Od 1. 2. 1990 bol správcom farnosti v Trstenej a zároveň prodekanom oravského dekanátu a od 1998 roku dekanom oravského dekanátu. Od 1. 7. 2006 do 18. 2. 2015 bol vdp. dekan Michal Tondra farárom v Suchej Hore. Zomrel 18. 2. 2015. Je pochovaný v Suchej Hore. Počas kňazského pôsobenia zastával aj tieto úlohy: 1990-1999 prodekan dekanátu Dolný Kubín, 1998-2014 člen Diecéznej liturgickej komisie, 1999-2015 člen Kňazskej rady Spišskej diecézy a farár konzultor, 1999-2001 dekan dolnokubínskeho dekanátu, 2000-2015 člen Zboru konzultorov, 2002-2015 dekan-moderátor trstenského dekanátu.

22. 

Máj 1953 - 1970 - František Chrašč - V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do Hladovky František Chrašč, ktorý sa narodil 2. 4. 1902 v Jablonove. Za kňaza bol ordinovaný 29. 6. 1927.[5] Ako kaplán pôsobil vo Veličnej, v roku 1930 ako správca farnosti v Kolačkove, v roku 1940 bol farárom v Spišskom Hrhove, v roku 1950 správcom farnosti v Ludrovej a od mája 1953 v Hladovke, odkiaľ odišiel až v roku 1970 z činnej pastorácie do Suchej Hory. Zomrel 7. 10. 1986 v Suchej Hore. Tam je aj pochovaný.

 

21.

December 1938 - apríl 1953 Mikuláš Fitt - V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V čase jeho „éry“ sa toho veľa urobilo. V týchto časoch prekvitalo pašovanie s Poliakmi takže ľudia boli „pri peniazoch.“ Toto vedel farár Fitt využiť aj v prospech farnosti. Už sme spomínali, že dal prekrásne vymaľovať kostol akademickému maliarovi Jozefovi Hanulovi. Vo fare zriadil kúpeľňu a akýsi primitívny vodovod na ručný pohon, záhradu a cintorín oplotil drôteným plotom.

Kňaz Fitt, narodený 21. 10. 1906 pochádzal z Trstenej. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1932. Na začiatku pastorácie pôsobil v Černovej. V 1945 narukoval na vojenčinu. V tom čase ho od júla 1945 až do decembra 1945 zastupoval Viktor Lompart ako dočasný duchovný správca. Mikuláš Fit pôsobil v Hladovke až do apríla 1953.

***
Národovec Mikuláš Fitt, trpiteľ za vieru
Pred sto rokmi sa na Orave v Trstenej narodil Mikuláš Fitt. Tento vzácny kňaz sa stal bojovníkom za slovenský národ a v časoch totality aj za náboženskú slobodu.
Mikuláš Fitt sa narodil 8. decembra 1913. Po skončení trstenskej základnej školy a gymnázia v roku 1931 vstúpil do kňazského seminára a študoval na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Mikuláš Fitt pôsobil ako kaplán v Spišskom Podhradí, Tvrdošíne a Hladovke. V rokoch 1942 – 1943 absolvoval povinnú vojenskú základnú službu. Otužený a zocelený na vojenčine sa správal tak, aby pred Bohom a slovenským ľudom vždy obstál. Oprel sa o tú časť národa, ktorá sa neodrodila a nezriekla sa svojho slovenského pôvodu, reči a kresťanského ducha. Potom od roku 1943 pôsobil opäť v Hladovke, avšak už ako správca farnosti. V roku 1953 sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho na príkaz komunistickej totalitnej moci 30. decembra 1953 zatkli. Vykonštruovaný proces pod najhrubším psychickým a fyzickým nátlakom sa konal 14. – 20. mája 1954 na krajskom súde v Žiline. V tých časoch nespravodlivo odsúdili skupinu katolíckych kňazov a intelektuálov, ktorí pracovali v laickom apoštoláte spoločenstva Rodina. Mikuláša Fitta uvrhli na šesť rokov do väzenia za trestný čin velezrady podľa § 78 ods. 2 trestného zákona. Kňazi boli nespravodlivo obvinení z toho, že pod vedením Tomislava Kolakoviča, Rudolfa Šestáka, Jána Piusa Krivého, Antona Boteka, Štefana Nahálku a iných vstúpili do protištátnej organizácie so zameraním rozvrátiť republiku a získať špionážne správy pre Vatikán. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dô­kazov, že Katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa s cieľom rozbiť ľudovodemokratické zriadenie. Nespravodlivý šesťročný trest si Mikuláš Fitt odpykával vo viacerých väzniciach. Koncom roka 1960 nastúpil za kaplána do Ludrovej, neskôr za administrátora farnosti do Liptovského Trnovca a od 1. novem­bra 1965 bol vymenovaný za admi­nis­trátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Na tohto farára si v dobrom spo­mína i jeho farník Mikuláš Kráľ, ktorého pripravoval na kňazské povolanie (Tadeáš Kráľ OFM pôsobí v Nových Zámkoch). Pán si Mikuláša Fitta povolal do večnosti 9. júna 1972 v jeho 59. roku života a 36. roku kňazstva. Pochovaný je v Hrboltovej.    Katolícke noviny, ročník 128, č. 49 zo dňa 8. 12. 2013,  VLADIMÍR KOLADA, SNÍMKA: ARCHÍV AUTORA

***

Článok z web stránok http://orava.sme.sk
Mikuláša Fitta odsúdil režim za údajnú velezradu
Z Trstenej pochádzalo mnoho vzdelancov, ktorí robili Orave dobré meno na Slovensku i v zahraničí. V tomto mestečku sa pred sto rokmi - 8. decembra 1913 narodil aj Mikuláš Fitt. Pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá dala cirkvi dvoch kňazov.
Po skončení základnej školy a gymnázia odišiel Mikuláš v roku 1931 do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského diecézneho biskupa Jána Vojtaššáka.
Jeho prvou kaplánkou bolo Spišské Podhradie. Kaplánom bol krátko aj v Tvrdošíne, neskôr v Hladovke. Začiatky jeho kňazskej činnosti poznačila druhá svetová vojna. V rokoch 1942 až 1943 bol rok v základnej vojenskej službe. Vždy sa snažil žiť tak, aby obstál pred Bohom i slovenským národom. Po návrate z vojenčiny pôsobil ďalej v Hladovke, ale už ako správca farnosti až do apríla 1953. Potom sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho 30.decembra 1953 zatkla štátna bezpečnosť.
Súdny proces
Prokurátor obžaloval Mikuláša Fitta za pôsobenie v organizácii Rodina, ktorú založil chorvátsky kňaz jezuita Stjepan Tomislav Poglajen, známy ako Kolakovič, ktorý utiekol na Slovensko pred nacistami v roku 1943. Z jeho iniciatívy vznikla Ústredná Katolícka kancelária v Bratislave a časopis a vydavateľstvo Verbus v Košiciach. Organizoval a viedol mnohé exercície, ako filozof politiky organizoval prednášky a semináre. Po oslobodení sa musela organizácia stiahnuť do ilegality.
Jej členov režim obvinil z toho, že pod vedením kňazov Kolakoviča, Šestáka, Krivého, Boteka, Nahálku a ďalších vstúpili do organizácie zameranej na rozvrátenie republiky a na získanie špionážnych správ pre Vatikán.
Vykonštruovaný proces sprevádzaný psychickým a fyzickým nátlakom sa konal na Krajskom súde v Žiline 14. až 20. mája 1954. Súd odsúdil skupinu katolíckych intelektuálov – lekára Vladimíra Sterculu na deväť rokov, akademického maliara Ladislava Záborského na sedem, lekár Ján Hlaváč dostal štyri roky väzenia, kňaz Mikuláš Fitt šesť a lekár Michal Kačaluba päť rokov za trestný čin veľezrady.
Ich majetok prepadol v prospech štátu a súd im odobral občianske práva na tri až päť rokov. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dôkazov, že katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa a chce rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie.
Tajné schôdzky
Mikuláša Fitta okrem toho nespravodlivo obvinili aj z toho, že keď pôsobil v Hladovke, mohol veľa urobiť dobrého a užitočného pre obec, ale že sa nesnažil, lebo čím zaostalejšia bola dedina po stránke kultúrnej a hospodárskej, tým lepšie sa on mal. Preto vraj učil Hladovčanov len sa modliť a nenávidieť všetko pokrokové.
Mikuláš Fitt nielenže sa zúčastňoval na protištátnych schôdzach a ich organizovaní, ale chodil aj do poľskej Veľkej Lipnice na stretnutia tamojších cirkevných hodnostárov a kňazov. K Alojzovi Volžinskému chodievali aj jezuiti z Krakova.
Informácie odtiaľ Fitt odovzdával pátrovi Jánovi Krivému a kňazovi Štefanovi Nahálkovi, ktorí sa skrývali na fare v Hladovke pred Štátnou bezpečnosťou. Farníci spomínajú na Fitta ako na starostlivého duchovného pastiera a múdreho radcu. Dal vymaľovať kostol, zrekonštruovať farskú budovu, oplotil záhradu a cintorín. Denne chodieval na prechádzky, stále niečo riešil a robil plány do budúcnosti, ako sa stať osožným nielen pre cirkev, ale i národ.
Nespravodlivý šesťročný trest si odpykával vo viacerých väzniciach. V roku 1960 sa vrátil z väzenia, robil cestára v Trstenej.
Koncom roku 1960 nastúpil Mikuláš Fitt za kaplána v Ludrovej, v roku 1961 ho biskup menoval za administrátora do Liptovského Trnovca a od 1. novembra 1965 za administrátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Zomrel 9. júna 1972 v 59. roku života a v 36. roku kňazstva. Pochovaný je na cintoríne v Hrboltovej.
http://orava.sme.sk/c/7032793/mikulasa-fitta-odsudil-rezim-za-udajnu-velezradu.html#ixzz2nwn7y4Kq

20. Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p. farár František Očkaják z Liesku.

19. Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha  prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu.[4] Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali. Tento stav trval až do 1. 9. 1939, keď sa farnosť opäť pripojila k Slovensku.

18. december 1921 - november 1938 Jozef Laurinec - V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V kapitole o kostole sme spomenuli, čo všetko dobré a vzácne pre farnosť a obec urobil. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku. Pán farár Laurinec nechal faru, ušiel do Trstenej k rodine, a viac sa do Hladovky už nevrátil.

17. Ján Maslák – pôsobil len krátku chvíľu.

16. 1902 – 1921 – Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou. V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku.[3] Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky. Útočište našiel u Jozefa Petreka, farára v Nadošanoch, rodáka z Hladovky.

15. 1902 - Anton Hromada – bol farárom tri mesiace.

14. 1898 – 1902 -  Štefan Zaják, farár.

13. 1889 – 1897 -  Štefan Haluška, farár.

12. 1869 – 1889 –  Ján Petruska, farár.

11. 1868 – 1869 - Štefan Pirontsak, administrátor pre duchovné veci.

10. 1827 – 1869 – František Kisely. Bol farárom od 24. 4. 1827[2] Zomrel 12. 9. 1869. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov. Svoju spokojnosť vždy zdôrazňoval týmto refrénom: „Vzácny priateľu, ja som najšťastlivejší človek na svete.“ Všetky politické a iné búrky prešli ponad jeho šedivú hlavu bez následkov.

9. 1827 – Ján Kaser – pochádzal z Harhova. Administrátor.

8. 1826 – 1827 – Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče. Administrátor.

7. 1816 – 1826 – Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10. 1826 v Hladovke.

6. 1800 – 1816 – Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár. Z Hladovky odišiel do Jablonky.

5. 1800 – Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval. Neskôr bol farárom v Námestove.[1]

4. 1798 – 1800 páter Ján Krátky. Pôsobil ako farár v Zubrohlave. Z lateránskeho kanonika  v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Odtiaľ prišiel do farnosti v Hladovke. Tu aj zomrel.

3. 1798 – páter Zerifin Kitkay, administrátor. Pôsobil v Hladovke len krátky čas.

2. 1789 – 1798 – Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11. 1798.

1. 1787 – 1789 Tomáš Hlavacsany, lateránsky kanonik a administrátor.

 

Kapláni

3.

. 7. 2005 - 30. 6. 2006 - Mgr. Ján Budzak sa narodil 26. 9. 1975, za kňaza bol ordinovaný 18. 6. 2000. V súčasnosti pôsobí ako farský administrátor v Liptovských Sliačoch.

 

  

 

 

2.

september 2002 - 18. 1. 2005 - Druhým kaplánom sa stal kňaz na dôchodku Milan Jedinák. Pomáhal správcovi farnosti pri kresťanských obradoch až do svojej smrti, do 18. 1. 2005. Pochovaný je na cintoríne v rodnej obci, v Šenkviciach.

 

 

 

1.
1. 7. 2001 - 1. 7. 2002 -
Slavomír Bigoš, kaplán - narodil sa 27. I. 1971 v Levoči - bol od 1. VII. 2001 prvým kaplánom v histórii farnosti vôbec. Po maturite na Gymnáziu v Levoči nastúpil do seminára v Spišskom Podhradí. Na kňaza bol ordinovaný 22. júna 1997. Od 1. júla 1997 nastupuje ako kaplán do Nižnej nad Oravou. 1. júla 1998 sa stáva správcom farnosti v Liptovskej Teplej. Potom pôsobil ako kaplán v Hladovke až do 1.7. 2002.

Obec Hladovka


Počet obyvateľov

(k 1. 5. 2017): 1 039

Starosta: PhDr. Marián Brnušák

Obec Hladovka
Hladovka 45
027 13 Hladovka

DIČ: 2020571641
IČO: 00314480

Úradné hodiny:
Po-Pi od 7:30 do 15:30 hod.
(Obed. pres. 12:00 - 12:30 hod.)

Tel.: + 421 43 539 77 02
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ďalšie kontakty


Copyright © 2017 Obec Hladovka Rights Reserved.